WHO vyhlásila epidémie eboly spôsobenej Bundibugyo vírusom v Kongu a Ugande za mimoriadnu udalosť verejného zdravia

Epidémia eboly spôsobenej Bundibugyo vírusom v Demokratickej republike Kongo a Ugande sa dostala do bodu, ktorý si vyžaduje medzinárodnú pozornosť. Generálny riaditeľ WHO ju podľa Medzinárodných zdravotných predpisov označil za mimoriadnu udalosť verejného zdravia medzinárodného významu. Zároveň uviedol, že nespĺňa kritériá pandémie.

Rozhodnutie prišlo po konzultáciách so štátmi, v ktorých sa udalosť podľa WHO aktuálne vyskytuje, a po zhodnotení dostupných vedeckých dôkazov, rizika pre ľudské zdravie, rizika medzinárodného šírenia aj možného narušenia medzinárodnej dopravy. WHO zároveň ocenila vedenie Demokratickej republiky Kongo a Ugandy za to, že podľa nej prijímajú potrebné kroky na zvládnutie situácie a otvorene hodnotia riziko pre ďalšie krajiny.

Čo WHO uviedla o rozsahu nákazy

Podľa údajov, ktoré WHO uviedla k 16. máju 2026, bolo v provincii Ituri v Demokratickej republike Kongo hlásených osem laboratórne potvrdených prípadov, 246 suspektných prípadov a 80 suspektných úmrtí. Hlásenia prišli najmenej z troch zdravotných zón vrátane Bunie, Rwampary a Mongbwalu.

V Ugande sa v Kampale objavili dva laboratórne potvrdené prípady vrátane jedného úmrtia. WHO uviedla, že išlo o dve osoby cestujúce z Demokratickej republiky Kongo, pričom prípady sa objavili v priebehu 24 hodín 15. a 16. mája 2026. Ďalší prípad hlásený 16. mája v Kinshase sa po potvrdzovacom testovaní ukázal ako negatívny, a preto sa medzi potvrdené prípady nezarátal.

Organizácia zároveň upozornila na nezvyčajné zhluky úmrtí v komunite so symptómami zodpovedajúcimi ochoreniu spôsobenému Bundibugyo vírusom, ako aj na podozrivé prípady v Ituri a v Severnom Kivu. Znepokojenie vyvolali aj najmenej štyri úmrtia zdravotníckych pracovníkov v klinickom prostredí, ktoré naznačujú možný prenos v zdravotníckych zariadeniach a medzery v prevencii infekcií a kontrole nákazy.

WHO zároveň zdôraznila, že skutočný počet nakazených aj geografický rozsah udalosti sú zatiaľ nejasné. Podľa organizácie je však vysoká miera pozitivity prvých vzoriek, potvrdené prípady v Kampale aj Kinshase, rastúce hlásenia podozrivých prípadov a zhluky úmrtí v provincii Ituri signálom, že môže ísť o oveľa väčšiu epidémiu, než akú sa momentálne darí zachytiť.

Prečo je situácia považovaná za mimoriadnu

WHO uviedla, že udalosť je mimoriadna aj preto, že sa odohráva v prostredí s vysokou pohyblivosťou obyvateľstva, pretrvávajúcou humanitárnou krízou, neistotou a mestským či polomestským charakterom ohniska. Riziko šírenia zvyšuje aj rozsiahla sieť neformálnych zdravotníckych zariadení.

Organizácia pripomenula aj skúsenosť z epidémie eboly v provinciách Severné Kivu a Ituri v rokoch 2018 až 2019, keď podobné podmienky komplikovali kontrolu nákazy. V tomto prípade je situácia podľa WHO ešte náročnejšia tým, že pre Bundibugyo vírus zatiaľ neexistujú schválené špecifické liečivá ani vakcíny.

Pre verejné zdravie je dôležité najmä to, že WHO už potvrdila medzinárodné šírenie. Dva prípady v Ugande sa objavili po ceste z Demokratickej republiky Kongo, čo znamená, že nákaza sa neobmedzuje len na jedno územie. Pre susedné krajiny s pozemnými hranicami s Demokratickou republikou Kongo to podľa WHO predstavuje zvýšené riziko vzhľadom na mobilitu obyvateľstva, obchod a cestovanie.

Ako sa pri takýchto epidémiách postupuje

V podobných situáciách sa medzinárodný systém verejného zdravia opiera o koordináciu, dohľad a rýchlu výmenu informácií. WHO oznámila, že zvolá núdzový výbor, ktorý má poradiť aj pri dočasných odporúčaniach pre štáty.

Pre krajiny, kde sa udalosť vyskytuje, WHO odporúča aktivovať národné krízové mechanizmy, zriadiť operačné stredisko a koordinovať reakciu naprieč sektormi. Súčasťou majú byť posilnený dohľad, trasovanie kontaktov, laboratórne testovanie, prevencia a kontrola infekcií, komunikácia s verejnosťou a manažment prípadov.

V praxi to znamená aj posilnenie laboratórnych kapacít, lepšie sledovanie úmrtí v komunite, bezpečný presun podozrivých pacientov do špecializovaných jednotiek a dôsledné opatrenia v zdravotníckych zariadeniach. WHO tiež odporúča bezpečné a dôstojné pohrebné postupy, kontrolu pohybu cez hranice a pripravenosť na prípadné obmedzenie hromadných podujatí.

Prečo odborníci sledujú aj zdravotnícke zariadenia a hranice

Pri vírusových hemoragických horúčkach býva rozhodujúce, či sa podarí zachytiť prípady včas a zabrániť prenosu v rodinách aj v nemocniciach. WHO v tomto prípade upozornila na možné šírenie v zdravotníckom prostredí, čo býva rizikové najmä tam, kde chýba ochranné vybavenie, školenie personálu alebo dôsledná kontrola infekcií.

Dôležitá je aj hranica medzi krajinami. Ak sa choroba objaví u cestujúcich, môže sa dostať do miest, kde ju zdravotnícky systém nečaká. Preto WHO odporúča skríning na letiskách, v prístavoch a na hlavných pozemných priechodoch, ako aj obmedzenie medzinárodného cestovania pre potvrdené prípady a kontakty.

V širšom zmysle ide o pripomienku, že pri takýchto epidémiách nestačí riešiť len samotný vírus. Rovnako dôležité sú logistika, zásoby ochranných pomôcok, dostupnosť laboratórií, dôvera komunity a schopnosť zdravotného systému fungovať aj v krízových podmienkach.

Čo zostáva nejasné a čo bude nasledovať

WHO otvorene priznáva, že o rozsahu epidémie je stále veľa neistôt. Nie je jasné, koľko ľudí je skutočne nakazených, ako ďaleko sa nákaza rozšírila ani aké presné sú väzby medzi jednotlivými prípadmi. Organizácia však upozorňuje, že dostupné údaje naznačujú väčší problém, než aký sa zatiaľ podarilo potvrdiť.

Ďalší vývoj bude závisieť od toho, či sa podarí rýchlo posilniť dohľad, laboratórne testovanie, ochranu zdravotníkov a spoluprácu medzi krajinami. WHO zároveň hovorí o potrebe výskumu a vývoja liečebných a preventívnych prostriedkov vrátane klinických skúšok kandidátnych liečiv a vakcín.

V takýchto situáciách býva rozhodujúce najmä tempo reakcie. Čím skôr sa podarí identifikovať prípady, izolovať ich a sledovať kontakty, tým väčšia je šanca obmedziť ďalšie šírenie. Pri Bundibugyo víruse však WHO upozorňuje, že práve teraz je veľa vecí stále otvorených a presný obraz epidémie sa ešte len skladá z dostupných dát.

Zdroj: WHO News

Pôvodný článok: https://www.who.int/news/item/17-05-2026-epidemic-of-ebola-disease-in-the-democratic-republic-of-the-congo-and-uganda-determined-a-public-health-emergency-of-international-concern