WHO vydala dočasné odporúčania po vyhlásení núdzovej situácie pri epidémii vírusu Bundibugyo v Kongu a Ugande
Epidémia ochorenia spôsobeného vírusom Bundibugyo v Demokratickej republike Kongo a Ugande sa dostala na úroveň, ktorú WHO označila za verejno-zdravotnú núdzovú situáciu medzinárodného významu. Zároveň však podľa organizácie nespĺňa kritériá pandémie. Práve na tento záver nadviazalo prvé zasadnutie núdzového výboru podľa Medzinárodných zdravotných predpisov, po ktorom WHO zverejnila dočasné odporúčania pre štáty, ktoré môžu byť rizikom zasiahnuté priamo alebo nepriamo.
Snímka zobrazuje: First meeting of the IHR Emergency Committee regarding the epidemic of Ebola Bundibugyo virus disease in the Democratic Republic of the Congo and.
Zdroj: https://www.who.int/news/item/22-05-2026-first-meeting-of-the-ihr-emergency-committee-regarding-the-epidemic-of-ebola-bundibugyo-virus-disease-in-the-democratic-republic-of-the-congo-and-uganda-2026-temporary-recommendations
WHO uvádza, že situácia si vyžaduje koordinovanú reakciu, posilnený dohľad, laboratórne testovanie, sledovanie kontaktov, komunikáciu s komunitami aj bezpečné a dôstojné pochovávanie. Organizácia zároveň pripomína, že odporúčania sa majú uplatňovať s plným rešpektom k dôstojnosti, ľudským právam a základným slobodám.
Podľa dostupného hodnotenia WHO bolo riziko pre Demokratickú republiku Kongo označené ako veľmi vysoké a pre Ugandu ako vysoké. Uganda k 22. máju 2026 hlásila dva potvrdené prípady ochorenia, oba s epidemiologickou väzbou na oblasti v Kongu, kde sa prenos už preukázal. V Ugande sa v tom čase podľa WHO nepreukázal ďalší prenos medzi kontaktmi týchto dvoch prípadov.
WHO zároveň pripomína, že ochorenie spôsobuje Bundibugyo virus, ktorý patrí do rodu Orthoebolavirus. Na rozdiel od vírusu Ebola, ktorý spôsobuje Ebola virus disease, v súčasnosti neexistuje schválená liečba ani vakcína proti Bundibugyo vírusu. Ovládnutie epidémie preto podľa WHO stojí najmä na rýchlom zavádzaní verejno-zdravotných opatrení.
Čo WHO odporúča štátom v prvej línii
Pre krajiny, kde sa vírus už potvrdil, WHO odporúča vyhlásiť zdravotnú pohotovosť na národnej alebo podnárodnej úrovni, aktivovať krízové mechanizmy a zriadiť operačné centrum na koordináciu reakcie. Súčasťou majú byť dohľad nad prípadmi, trasovanie kontaktov, prevencia infekcií, laboratórna diagnostika, manažment prípadov a bezpečné pochovávanie.
Organizácia tiež žiada viesť aktuálne zoznamy podozrivých, pravdepodobných a potvrdených prípadov aj ich kontaktov a sledovať kontakty 21 dní po poslednej známej expozícii. V oblastiach, kde je to potrebné, majú byť vytvorené aj bezpečnostné koridory, aby sa zdravotníci dostali k postihnutým komunitám a ľudia sa vedeli bezpečne dostať k starostlivosti.
Prečo je komunikácia s komunitami rozhodujúca
WHO kladie veľký dôraz na dôveru obyvateľstva. V praxi to znamená spoluprácu s miestnymi náboženskými a tradičnými lídrami, s tradičnými liečiteľmi aj s komunitnými pracovníkmi. Cieľom je, aby ľudia rozumeli rizikám aj prínosom opatrení a aby sa podieľali na včasnom rozpoznaní prípadov, izolácii a bezpečných pohrebných postupoch.
Tento prístup je dôležitý najmä tam, kde môžu kultúrne zvyky, nedôvera alebo dlhodobá humanitárna kríza komplikovať reakciu. WHO preto odporúča aj podporu pre ľudí, ktorých sa dotknú obmedzenia pohybu, napríklad formou potravín, vody, komunikácie, finančnej a psychosociálnej pomoci.
Ako sa má posilniť dohľad a laboratórna diagnostika
V oblastiach s potvrdeným výskytom vírusu má byť posilnený dohľad na úrovni zdravotných zón a susedných regiónov s vyšším rizikom zavlečenia. WHO odporúča aktívne vyhľadávanie prípadov, vyšetrovanie hlásení do 24 hodín od ich zachytenia a rozšírenie kapacít RT-PCR testovania.
Súčasťou má byť aj bezpečný odber a transport vzoriek, biosafety školenia pre laboratórnych pracovníkov a podľa možností decentralizácia laboratórnych kapacít, aby boli výsledky dostupné rýchlejšie. WHO zároveň upozorňuje, že platforma GeneXpert nedokáže Bundibugyo virus zachytiť.
V širšom kontexte je to typický problém pri prepuknutí vysoko rizikových vírusových ochorení: bez rýchlej diagnostiky sa spomaľuje izolácia pacientov aj ochrana kontaktov. Pri takýchto epidémiách preto laboratóriá zohrávajú rovnako dôležitú úlohu ako klinická starostlivosť.
Prečo WHO zdôrazňuje ochranu zdravotníkov a pacientov
Ďalšou prioritou je prevencia nákaz v zdravotníckych zariadeniach. WHO odporúča mapovanie zariadení, jasné triediace postupy, cielené zásahy v oblasti prevencie infekcií a priebežný dohľad nad ich dodržiavaním. Zdravotníci majú mať školenia o používaní osobných ochranných prostriedkov a zariadenia majú byť zásobené potrebným materiálom.
Odporúčania sa týkajú aj bezpečného presunu pacientov do vyhradených izolačných a liečebných centier, ako aj nakladania s medicínskym odpadom. WHO zároveň žiada zachovať základné zdravotné služby, vrátane diagnostiky a liečby malárie a starostlivosti o matky a deti.
V prípade ochorení podobných ebole býva práve ochrana zdravotníckeho personálu kľúčová. Ak sa zdravotníci nakazia alebo sa zariadenia stanú miestom ďalšieho šírenia, reakcia sa rýchlo oslabí. Preto WHO spája klinickú starostlivosť s prísnymi bezpečnostnými postupmi.
Čo zostáva neisté a čo bude nasledovať
WHO vo svojich odporúčaniach pripúšťa, že situácia sa vyvíja a že vedecké poznatky aj hodnotenie rizika sa budú aktualizovať podľa nových údajov. Organizácia zároveň uvádza, že skúmajú sa kandidátne liečivá a pracuje sa na urýchlení hodnotenia kandidátnych vakcín, no v čase zverejnenia odporúčaní nebola k dispozícii schválená vakcína ani liečba.
To znamená, že jadrom reakcie zostáva klasická verejno-zdravotná kontrola: rýchle odhaľovanie prípadov, izolácia, sledovanie kontaktov, bezpečná starostlivosť a dôvera komunity. Pri epidémii v prostredí, ktoré WHO opisuje ako mimoriadne náročné, bude podľa organizácie rozhodujúce aj to, či sa podarí prispôsobiť zásahy miestnym podmienkam.
WHO tak vysiela jasný signál: nejde o pandémiu, ale o vážnu medzinárodnú hrozbu, ktorá si vyžaduje okamžitú a koordinovanú odpoveď. Pre krajiny v regióne aj pre zdravotnícke systémy to znamená pripravenosť, disciplínu a schopnosť konať rýchlo, skôr než sa prenos rozšíri ďalej.
Zdroj: WHO News


