V rímskej knižnici objavili zabudnutú kópiu najstaršej anglickej básne

V digitálnych snímkach starého rukopisu v Ríme sa ukrýval text, ktorý literárni historici hľadali celé roky. Výskumníci z Dubline narazili na kópiu Caedmon’s Hymn, považovanú za najstaršiu zachovanú báseň zapísanú v starej angličtine. Objav prišiel v rukopise Venerable Bedeho diela Ecclesiastical History of the English People, ktorý sa nachádza v Národnej knižnici v Ríme.

Researchers stunned by a forgotten medieval book in Rome hiding the oldest English poem.

Zdroj: https://apnews.com/article/old-english-manuscript-poetry-bede-caedmon-hymn-latin-italy-106769c014901cf06d8a56839d56ac90

Pre Elisabettu Magnanti z Trinity College Dublin a Marka Faulknera bol nález prekvapením aj preto, že báseň sa nachádza priamo v hlavnom latinskom texte, nie len na okraji alebo ako neskorší dodatok. Podľa výskumníkov ide o jednu z najstarších známych kópií Bedeho diela, datovanú do 9. storočia. Dve staršie kópie síce obsahujú tú istú báseň v starej angličtine, no len ako neskoršie doplnenia mimo hlavného textu.

Objav je dôležitý najmä preto, že posúva známe hranice šírenia anglického jazyka a literatúry. Faulkner uviedol, že pred týmto nálezom bola najstaršia známa kópia z počiatku 12. storočia. Nový rukopis je teda o tri storočia starší a podľa neho ukazuje, že angličtina mala v 9. storočí už väčší význam, než sa doteraz predpokladalo.

Caedmon’s Hymn má pritom aj silný príbehový rozmer. Tradícia hovorí, že ju zložil northumbrijský pastier či roľník v 7. storočí po tom, čo sa mu vo sne zjavil hlas vyzývajúci ho, aby spieval o stvorení. Bede tento príbeh zaznamenal vo svojom latinskom diele a práve vďaka jeho rozšíreniu sa báseň zachovala v niekoľkých rukopisných verziách. Výskumníci ju preto považujú za začiatok anglickej literatúry.

Prečo sa rukopis stratil z dohľadu

Rukopis, ktorý dnes leží v Ríme, má za sebou dlhú a zložitú cestu. Podľa Valentie Longo z Národnej centrálnej knižnice v Ríme vznikol v skriptóriu benediktínskeho opátstva Nonantola pri dnešnej Modene, ktoré patrilo medzi významné stredoveké centrá prepisovania. V 17. storočí sa zbierka opátstva presúvala medzi viacerými miestami, neskôr sa niektoré texty stratili a až v 19. storočí sa objavili v rukách známych zberateľov.

Kniha sa postupne dostala k anglickému antikvárovi Thomasovi Phillippsovi, potom k švajčiarskemu bibliofilovi Martinovi Bodmerovi a napokon do New Yorku k rakúsko-americkému obchodníkovi s vzácnymi knihami H. P. Krausovi. Talianske ministerstvo kultúry ju v roku 1972 odkúpilo a odvtedy bola uložená v rímskej knižnici, hoci si ju odborníci dlhý čas takmer nevšímali.

Ako sa dá zabudnutý text znovu nájsť

Prípad ukazuje, akú veľkú úlohu dnes zohráva digitalizácia. Magnanti uviedla, že rukopis mala v katalógu knižnice, a preto predpokladala, že sa stále nachádza v jej fondoch. Keď si však prezerala digitalizované strany, narazila na hľadaný text priamo v tele latinského diela.

V oblasti rukopisného výskumu je to bežný postup: staré knihy sa dnes často preverujú cez katalógy, skeny a databázy, pretože fyzicky preskúmať všetky zachované exempláre je mimoriadne náročné. Práve pri takýchto textoch sa niekedy ukáže, že dôležitý detail bol celé desaťročia ukrytý v knihe, ktorá bola síce známa, ale nie dostatočne preskúmaná.

Čo tento nález znamená pre dejiny angličtiny

V širšom historickom kontexte je Caedmon’s Hymn cenná nielen ako literárna kuriozita. Ukazuje, že stará angličtina sa nepoužívala len v ústnej tradícii, ale už pomerne skoro sa zapisovala a šírila v rukopisnej kultúre. To je dôležité pre pochopenie toho, ako sa formovala raná anglická literatúra a ako sa texty pohybovali medzi kláštormi, regiónmi a neskôr aj krajinami.

Pre historikov jazyka je podstatné aj to, že nový nález posúva časovú os zachovaných svedectiev. Neznamená to, že báseň vznikla v Ríme alebo v Taliansku; ide o kópiu textu, ktorý má pôvod v anglosaskom prostredí. Rímsky rukopis však dokazuje, že sa tento text dostal ďaleko za hranice Británie a prežil v tradícii, ktorá bola omnoho medzinárodnejšia, než by sa na prvý pohľad zdalo.

Čo zostáva otvorené a čo môže nasledovať

Aj keď je nález mimoriadne významný, nie všetko je o ňom uzavreté. Výskumníci zatiaľ hovoria o identifikácii kópie v rámci známej rukopisnej tradície, nie o novom texte alebo neznámej verzii básne. Dôležité bude ďalšie porovnanie s ostatnými zachovanými rukopismi a presnejšie zhodnotenie, ako sa táto verzia líši od iných.

V podobných prípadoch býva ďalším krokom detailná paleografická a textologická analýza, teda skúmanie písma, vrstiev zápisu a vzťahov medzi jednotlivými kópiami. Takéto práce môžu ukázať, ako sa text menil pri prepisovaní a ako sa v stredoveku šírili literárne diela naprieč Európou.

Pre odborníkov je však už teraz jasné jedno: aj v dobre preskúmaných knižniciach sa môžu skrývať nálezy, ktoré prepisujú dejiny literatúry. V tomto prípade išlo o báseň starú viac než tisíc rokov, ktorú moderní bádatelia objavili až vďaka digitálnemu prístupu k rukopisu v rímskej knižnici.

Zdroj: AP Science

Pôvodný článok: https://apnews.com/article/old-english-manuscript-poetry-bede-caedmon-hymn-latin-italy-106769c014901cf06d8a56839d56ac90