Test z moču by mohol odhaliť rakovinu pľúc ešte pred nástupom príznakov

Rakovina pľúc sa často odhalí neskoro, keď už výrazne obmedzuje možnosti liečby. Výskumníci z University of Cambridge teraz predstavili prístup, ktorý by to v budúcnosti mohol zmeniť: jednoduchý a cenovo dostupný test z moču, schopný zachytiť veľmi skoré biologické známky ochorenia ešte mesiace alebo dokonca roky pred objavením sa príznakov.

Urine test could help detect lung cancer years before symptoms occur

Snímka zobrazuje: Urine test could help detect lung cancer years before symptoms occur.

Zdroj: https://www.cam.ac.uk/research/news/urine-test-could-help-detect-lung-cancer-years-before-symptoms-occur

Štúdia zverejnená v Nature Aging ukazuje, že test sa zameriava na prítomnosť senescentných buniek v pľúcach, niekedy označovaných ako „zombie bunky“. Ide o bunky, ktoré sa už nedelia, no v tele pretrvávajú a uvoľňujú abnormálne zápalové signály. Tie môžu poškodzovať okolité tkanivo a pomáhať vytvárať prostredie, ktoré oslabuje schopnosť organizmu brániť sa proti nádoru.

Výskumníci vyvinuli injekčný senzor, ktorý reaguje s proteínmi uvoľňovanými týmito senescentnými bunkami. Ak sú takéto proteíny prítomné, senzor spustí uvoľnenie detegovateľnej látky, ktorá sa následne objaví v moči. Práve to má signalizovať najskoršie biologické známky vzniku rakoviny pľúc alebo rezistencie na liečbu.

Podľa autorov by test nemal slúžiť len na skoré zachytenie ochorenia. Mohol by tiež pomáhať sledovať, či liečba funguje, a upozorniť na možné opätovné prepuknutie choroby. Pri rakovine pľúc je to dôležité najmä preto, že návrat ochorenia môže prebiehať dlho potichu, s malým počtom príznakov alebo úplne bez nich, až kým sa už nerozšíri.

Tím svoje výsledky overil na reálnych vzorkách pacientov a na veľkých genetických datasetoch. Zároveň však zdôrazňuje, že senzor zatiaľ nebol testovaný u ľudí. Ďalším krokom majú byť klinické skúšania a podľa výskumníkov môže trvať ešte niekoľko rokov, kým by sa podobná technológia dostala k pacientom.

Význam takéhoto postupu je zrejmý aj z toho, ako silno pri rakovine pľúc rozhoduje čas. Zdroj uvádza, že v Anglicku prežije päť rokov alebo viac približne 65 % pacientov, ak je choroba zachytená v najskoršom štádiu. Pri najneskoršom štádiu toto číslo klesá na 5 %. Zároveň sa takmer polovica prípadov v Anglicku diagnostikuje až v najpokročilejšom štádiu.

Profesor Ljiljana Fruk z Department of Chemical Engineering and Biotechnology na Cambridge upozornila, že ide o veľký prvý krok, nie o hotový klinický nástroj. Ak budú budúce skúšania úspešné, technológia by sa raz mohla používať relatívne jednoducho aj v ambulanciách praktických lekárov a v nemocniciach, napríklad na skoršie zachytenie návratu tohto ťažko liečiteľného typu rakoviny.

Profesor Daniel Munoz-Espin z Early Cancer Institute uviedol, že ich predchádzajúce štúdie naznačili súvislosť medzi senescentnými bunkami vznikajúcimi po chemoterapii a rezistenciou na liečbu či agresívnym návratom rakoviny pľúc. Podľa neho môže močový nanosenzor v budúcnosti umožniť skorú detekciu vývoja rakoviny pľúc aj rezistencie na terapiu v klinickej praxi.

Profesor Robert Rintoul z Department of Oncology označil nové prístupy k detekcii rakoviny pľúc a hodnoteniu odpovede na liečbu za naliehavo potrebné. Práve táto práca má podľa neho vytvárať základ pre testovanie v klinických skúšaniach s výhľadom na budúce využitie v medicíne.

Ak sa výsledky potvrdia aj v skúšaniach na ľuďoch, mohlo by ísť o zmenu v tom, ako sa rakovina pľúc sleduje a odhaľuje. Zatiaľ však zostáva dôležité rozlišovať medzi sľubným laboratórnym výskumom a technológiou pripravenou na rutinné použitie.

Čo sú senescentné bunky a prečo sa im hovorí „zombie“

Senescencia je všeobecne známy biologický stav, pri ktorom bunka prestane deliť sa, ale úplne nezanikne. V populárnejšom jazyku sa takýmto bunkám niekedy hovorí „zombie bunky“, pretože zostávajú v tkanive aktívne a môžu ovplyvňovať svoje okolie. Samotný názov je obrazný, no vystihuje, že bunka už neplní bežnú úlohu, a predsa v tele pretrváva.

V širšom vedeckom kontexte sa senescentné bunky skúmajú pri starnutí, chronickom zápale aj pri nádorových procesoch. Nie každá senescencia automaticky znamená rakovinu, no v určitých podmienkach môže prostredie vytvorené týmito bunkami podporovať poškodenie tkaniva alebo meniť imunitnú odpoveď.

Ako funguje močový nanosenzor

Jadro opísaného prístupu spočíva v tom, že senzor nehľadá nádor priamo zobrazovaním, ale zachytáva biologické signály spojené so senescentnými bunkami. Podľa zdroja ide o injekčný senzor založený na albumíne, ktorý reaguje s proteínmi uvoľňovanými týmito bunkami.

Keď sa takáto reakcia odohrá, uvoľní sa zlúčenina zistiteľná v moči. Výhodou podobného princípu môže byť, že moč je jednoduchý a neinvazívny materiál na vyšetrenie. To však neznamená, že je technológia pripravená na bežné použitie; práve naopak, jej praktická spoľahlivosť sa ešte musí preveriť v klinických skúšaniach.

Prečo je pri rakovine pľúc rozhodujúce skoré odhalenie

Pri rakovine pľúc patrí načasovanie diagnózy k najdôležitejším faktorom ďalšieho vývoja ochorenia. Zdroj priamo uvádza výrazný rozdiel medzi prežívaním pri skorom a neskorom záchyte. Práve preto sa veľká časť výskumu sústreďuje na metódy, ktoré by vedeli odhaliť problém ešte pred tým, než sa objavia zreteľné príznaky.

Vo všeobecnosti platí, že skorší zásah môže lekárom poskytnúť viac možností pri voľbe liečby a sledovaní jej účinku. Pri ochoreniach, ktoré sa môžu vracať nenápadne, je navyše cenná aj možnosť zachytiť zmeny skôr, než sa prejavia klinicky.

Čo by to mohlo znamenať pre pacientov a zdravotníctvo

Ak by sa podobný test v budúcnosti potvrdil ako bezpečný a spoľahlivý, mohol by mať viacero využití naraz: skorší záchyt ochorenia, monitorovanie účinnosti liečby aj upozornenie na možný relaps. To je dôležité nielen pre pacientov, ale aj pre zdravotnícky systém, ktorý hľadá presnejšie a dostupnejšie diagnostické nástroje.

Zdroj naznačuje, že technológia by sa jedného dňa mohla dostať aj do prostredia NHS. Všeobecne by jednoduché močové testy, ak sa osvedčia, mohli znížiť záťaž spojenú s opakovaným sledovaním a doplniť existujúce diagnostické postupy. Neznamená to však, že by automaticky nahradili zobrazovanie alebo iné štandardné metódy; skôr by mohli rozšíriť diagnostický arzenál.

Čo zatiaľ nevieme a čo bude nasledovať

Najdôležitejšie obmedzenie je jasné: senzor ešte nebol testovaný u ľudí. To znamená, že hoci výsledky pôsobia sľubne, stále nevieme, ako sa bude technológia správať v reálnej klinickej praxi, aká bude jej presnosť v rôznych skupinách pacientov a ako sa zaradí do existujúcich postupov.

Nasledovať by mali klinické skúšania, ktoré ukážu, či test skutočne dokáže spoľahlivo odhaliť skoré známky rakoviny pľúc alebo rezistencie na liečbu v podmienkach každodennej medicíny. Až potom bude možné hovoriť o tom, či sa z laboratórneho výsledku stane použiteľný nástroj pre ambulancie a nemocnice.


Zdroj: University of Cambridge Research News

Pôvodný článok: https://www.cam.ac.uk/research/news/urine-test-could-help-detect-lung-cancer-years-before-symptoms-occur


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *