Perseverance poslal selfie z najzápadnejšieho okraja svojej marsovskej trasy

Marsovský rover Perseverance si urobil ďalší autoportrét, tentoraz na mieste, ktoré tím nazýva Lac de Charmes. Na zábere zloženom zo 61 snímok stojí pri skalnom výbežku, do ktorého práve vytvoril kruhovú obrúsenú plochu, a za ním sa rozprestiera západný okraj krátera Jezero. Pre misiu je to viac než len pekná fotografia: ide o vizuálny záznam z doteraz najzápadnejšieho postupu roveru za hranicu krátera.

Undulating terrain of reddish-brown soil and loose rocks stretches toward a rugged horizon. The sky above is hazy and pale. The image’s bottom edge is a jagged black border, indicating the edges of the frames stitched together to create the mosaic.

Snímka zobrazuje: Undulating terrain of reddish-brown soil and loose rocks stretches toward a rugged horizon. The sky above is hazy and pale. The image’s bottom edge.

Zdroj: https://www.nasa.gov/missions/mars-2020-perseverance/perseverance-rover/nasas-perseverance-rover-snaps-selfie-in-mars-western-frontier/

Snímka vznikla 11. marca, teda v 1 797. marťanskom dni misie, počas piatej vedeckej kampane Perseverance, známej ako Northern Rim Campaign. Podľa NASA rover v tejto oblasti skúma jedny z najzaujímavejších terénov, aké doteraz navštívil. Tím zároveň zverejnil aj panorámu oblasti Arbot, ktorú rover zachytil 5. apríla pomocou kamery Mastcam-Z. Z 46 záberov vznikol pohľad na vetrom ošľahanú krajinu s rozmanitými textúrami hornín.

Katie Stack Morgan, projektová vedkyňa Perseverance v Jet Propulsion Laboratory, uviedla, že snímka vznikla v „Wild West“ za okrajom krátera Jezero, teda najďalej na západ, kam sa rover od pristátia pred viac než piatimi rokmi dostal. Práve po obrúsení a analýze výbežku Arethusa sa rover nachádzal na mieste s dobrým výhľadom na okraj krátera aj na terén mimo neho. Obrúsenie horniny umožňuje tímu pozrieť sa pod povrch a zistiť viac o jej zložení.

V prípade Arethusa analýza ukázala, že výbežok tvoria vyvreté minerály, ktoré pravdepodobne vznikli ešte pred vytvorením krátera Jezero. Takéto horniny sa formujú pod povrchom, keď roztavená hornina chladne a tuhne. Pre vedcov je to dôležité najmä preto, že ide o materiál z veľmi starej časti marťanskej kôry, nie o sedimenty z riečneho delty, ktoré rover skúmal skôr v misii.

Perseverance získal selfie pomocou kamery WATSON na konci robotického ramena. Na zostavenie kompozitného záberu bolo potrebných 62 presných pohybov počas približne jednej hodiny. Išlo už o šiesty autoportrét roveru od pristátia na Marse v roku 2021.

Prečo je oblasť Lac de Charmes pre vedcov taká zaujímavá

Popri selfie rover zachytil aj panorámu oblasti Arbot.

Podľa NASA ide o jednu z najbohatších geologických scenérií celej misie. Na zábere sú viditeľné rôzne typy horninových textúr, ktoré tímu pomáhajú vytvoriť si mapu terénu a vybrať miesta na ďalší výskum.

Ken Farley, zástupca projektového vedca Perseverance v Caltechu, povedal, že na snímke vidí najmä veľmi staré horniny, ktoré bude misia pravdepodobne skúmať. Zaujala ho ostrá hrebeňová línia s členitým, uhlovým povrchom, ktorá kontrastuje so zaoblenými balvanmi v popredí. Spomenul aj útvar, ktorý môže byť vulkanickou žilou, teda zvislým prienikom magmy, ktorý stuhol na mieste a neskôr zostal stáť po erózii mäkšieho okolia.

Čo prezrádzajú textúry hornín o dávnej histórii Marsu

Farba hornín je v tomto prípade menej dôležitá než ich štruktúra.

NASA’s Perseverance Rover Snaps Selfie in Mars’ Western Frontier

Snímka zobrazuje: NASA’s Perseverance Rover Snaps Selfie in Mars’ Western Frontier.

Zdroj: https://www.nasa.gov/missions/mars-2020-perseverance/perseverance-rover/nasas-perseverance-rover-snaps-selfie-in-mars-western-frontier/

Práve textúry pomáhajú vedcom rozlišovať medzi jednotlivými typmi hornín a odhadovať, ako vznikli. V oblasti sa podľa tímu môžu nachádzať megabreccie, teda veľké úlomky hornín vyvrhnuté pri obrovskom impakte meteoritu, ktorý sa odohral na planine Isidis Planitia asi pred 3,9 miliardy rokov.

Niektoré horniny v oblasti môžu byť vyvreté horniny, ktoré sa dostali na povrch ako lávové prúdy, alebo impactity, čiže horniny vytvorené alebo pozmenené dopadom meteoritu. Ak sú naozaj také staré, ako tím predpokladá, môžu ponúknuť pohľad do hlbokej, rannej kôry Marsu ešte pred vznikom krátera Jezero, ktorý sa formoval približne pred 4 miliardami rokov.

Prečo je to dôležité pre pochopenie vývoja planéty

Stack Morgan označila štúdium týchto veľmi starých hornín za „úplne novú hru“.

NASA’s Perseverance Rover Snaps Selfie in Mars’ Western Frontier

Snímka zobrazuje: NASA’s Perseverance Rover Snaps Selfie in Mars’ Western Frontier.

Zdroj: https://www.nasa.gov/missions/mars-2020-perseverance/perseverance-rover/nasas-perseverance-rover-snaps-selfie-in-mars-western-frontier/

Ak by pochádzali z hlbších vrstiev kôry, mohli by vedcom pomôcť odpovedať na otázky, ktoré presahujú samotný kráter Jezero. Medzi ne patrí napríklad to, či mal Mars kedysi magmatický oceán a aké počiatočné podmienky mohli viesť k tomu, že sa z neho stala planéta, na ktorej mohol vzniknúť obývateľný svet.

V planetárnej vede sú takéto lokality cenné najmä preto, že umožňujú porovnávať rôzne geologické prostredia na jednej planéte. Sedimentárne horniny z delty rieky a staré vyvreté či impaktné horniny rozprávajú odlišné časti príbehu. Spolu môžu pomôcť zrekonštruovať, ako sa Mars menil v čase.

Kam sa rover vydá ďalej

Po práci na Arethuse sa Perseverance presunul na severozápad do oblasti Arbot, kde analyzuje ďalšie skalné výbežky.

NASA’s Perseverance Rover Snaps Selfie in Mars’ Western Frontier

Snímka zobrazuje: NASA’s Perseverance Rover Snaps Selfie in Mars’ Western Frontier.

Zdroj: https://www.nasa.gov/missions/mars-2020-perseverance/perseverance-rover/nasas-perseverance-rover-snaps-selfie-in-mars-western-frontier/

Keď tím usúdi, že má z miesta dostatok dát, rover sa má vydať na juh k lokalite Gardevarri, kde sa nachádzajú horniny s obsahom olivínu. Takéto horniny vznikajú pri chladnutí magmy a môžu priniesť ďalšie informácie o sopečnej histórii Marsu.

Ďalšou plánovanou zastávkou má byť oblasť, ktorú tím nazýva Singing Canyon. Aj tam chcú vedci hľadať stopy po veľmi starej kôre planéty. V tomto type výskumu však zostáva veľa otvorených otázok: presný pôvod niektorých hornín, ich vzťah k dávnym impaktom aj to, ako hlboko do marťanskej histórie sa dá z takýchto miest nazrieť.

Maratónska misia, ktorá stále pokračuje

Po viac než piatich rokoch na povrchu Marsu má Perseverance za sebou 62 obrúsených hornín, 27 odobratých jadier hornín v odberových tubách, z ktorých 25 je zapečatených a dve zostávajú nezapečatené, a takmer 26 míľ, teda 42 kilometrov, jazdy. To je len tesne pod maratónskou vzdialenosťou.

Steve Lee, zastupujúci projektový manažér Perseverance v JPL, pripomenul, že tím od začiatku vedel, že misia bude skôr maratón než šprint. Podľa neho rover síce na selfie pôsobí trochu zaprášene, no je v dobrej kondícii a misia sa posúva ďalej do ešte dlhších jázd.

V širšom kontexte je práve to na Perseverance podstatné: nejde len o jednu fotografiu, ale o dlhodobé mapovanie terénu, odber vzoriek a postupné skladanie geologickej histórie Marsu. Každý nový záber, obrúsený kameň či panoráma pridáva ďalší diel do obrazu planéty, ktorá bola kedysi oveľa dynamickejšia, než sa na prvý pohľad zdá.


Zdroj: NASA Breaking News

Pôvodný článok: https://www.nasa.gov/missions/mars-2020-perseverance/perseverance-rover/nasas-perseverance-rover-snaps-selfie-in-mars-western-frontier/


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *