Neandertálci možno používali brezový decht ako liek na rany, ukázal experiment

Keď sa dnes pozrieme na neandertálcov, často si ich predstavujeme ako drsných lovcov, ktorí prežili v chladnom prostredí vďaka kamennej industrii. Archeologické nálezy z posledných desaťročí však tento obraz postupne menia. Ukazuje sa, že neandertálci poznali liečivé rastliny, vedeli pripraviť zložité lepidlá a možno aj rozpoznali, že látka, ktorou spájali nástroje, môže pomôcť pri poraneniach. Práve tejto myšlienke sa venuje nová štúdia publikovaná v časopise PLOS One s názvom „Antibacterial properties of experimentally produced birch tar and its medicinal affordances in the Pleistocene“. Autori z University of Cologne, University of Oxford, University of Liège a Cape Breton University v Kanade v nej opisujú, ako znovu vytvorili praveké postupy výroby brezového dechtu a testovali, či tento materiál dokáže zastaviť rast baktérií, ktoré spôsobujú nebezpečné infekcie rán.

Brezový decht je hustá lepivá látka, ktorá vzniká zahrievaním brezovej kôry. Na mnohých neandertálskych lokalitách v Európe sa našli jeho zvyšky, často stále prilepené na kamenných nástrojoch. Donedávna prevládal názor, že slúžil hlavne ako lepidlo. Neandertálci ním pripevňovali kamenné čepele alebo hroty na drevené rukoväte – technika známa ako haftovanie. Takto vznikali praktickejšie a účinnejšie nástroje. Stále viac vedeckých prác však naznačuje, že brezový decht mohol mať aj iné využitie. „Nové štúdie naznačujú, že brezový decht sa mohol používať aj na iné účely,“ hovorí Tjaark Siemssen z University of Cologne a Oxfordskej univerzity, ktorý výskum vedie.

Podnetom na skúmanie boli aj pozorovania tradičných spoločností z celého sveta, ktoré brezový decht používali na liečebné účely. Zároveň rastie počet dôkazov, že neandertálci používali rastliny a praktizovali určité formy starostlivosti o zdravie. To vyvolalo otázku: Mohli neandertálci rozpoznať liečivý potenciál tej istej látky, ktorú používali na výrobu nástrojov? „Spolu s týmito zisteniami existuje čoraz viac dôkazov o liečebných praktikách a používaní rastlín u neandertálcov, a preto sme sa zaujímali o použitie brezového dechtu v tomto kontexte,“ vysvetľuje Siemssen.

Ako vedci zrekonštruovali pravekú výrobu

Výskumníci nevychádzali z moderných priemyselných postupov. Namiesto toho znovu vytvorili techniky, ktoré sú rekonštruované z archeologických nálezov spojených s neandertálcami. Jeden postup spočíval v umiestnení brezovej kôry do uzavretej podzemnej jamy, kde sa zahrievala s malým prístupom kyslíka alebo úplne bez neho. Za týchto podmienok prebieha suchá destilácia – teplo rozkladá materiál a uvoľňuje látky, ktoré sa dajú zachytiť ako decht. Druhý, jednoduchší spôsob zahŕňal spaľovanie brezovej kôry v blízkosti pevného povrchu, napríklad kameňa. Keď kôra horela, výpary dechtu kondenzovali na chladnejšom povrchu a zanechávali lepivý zvyšok, ktorý sa dal pozbierať. Takto získali vedci vzorky dechtu vyrobené rôznymi pravekými technikami a mohli porovnať ich vlastnosti.

Antibakteriálne účinky prekvapili

Všetky vzorky brezového dechtu, ktoré výskumníci pripravili, dokázali inhibovať rast baktérie Staphylococcus aureus. Táto baktéria, často skracovaná ako S. aureus, je dôležitá aj v modernej medicíne – spôsobuje vážne infekcie a niektoré kmene si vyvinuli odolnosť voči viacerým antibiotikám. Býva pôvodcom ťažko liečiteľných infekcií získaných v nemocniciach. Antibakteriálna aktivita sa prejavila pri každom použitom postupe, čo naznačuje, že tieto vlastnosti nezávisia od jednej konkrétnej metódy výroby. „Zistenia naznačujú, že antimikrobiálne vlastnosti zohrávali úlohu už v časoch raných neandertálcov a mohli byť využívané cieleným spôsobom,“ hovorí Siemssen.

Hoci experimenty nedokazujú, že neandertálci decht skutočne aplikovali na rany, ukazujú, že materiál, ktorý vedeli vyrobiť, mal vlastnosti využiteľné pri lekárskej starostlivosti. To je dôležitý rozdiel. Laboratórny test potvrdzuje potenciál, nie skutočné správanie. Aj tak však prináša nový pohľad na to, ako mohli neandertálci rozmýšľať o prírodných materiáloch okolo seba.

Prečo je to dôležité pre vedu a spoločnosť

Objav nekončí len pri neandertálcoch. Antibiotická rezistencia je rastúcim globálnym zdravotným problémom. Čím viac baktérií si vytvára odolnosť voči bežne používaným liekom, tým väčšia je potreba hľadať nové látky, ktoré by mohli pomôcť v boji proti infekciám. Antibakteriálna aktivita pravekého brezového dechtu naznačuje, že starobylé materiály a tradičné liečebné postupy si zaslúžia dôkladnejšie vedecké skúmanie. Látky používané tisíce rokov predtým môžu obsahovať zlúčeniny, ktoré sú relevantné aj dnes.

Zároveň platí, že schopnosť inhibovať baktérie v laboratórnych podmienkach ešte neznamená, že by brezový decht bol bezpečný alebo účinný ako liečba ľudských rán. Na takéto hodnotenie by bol potrebný ďalší výskum. „Naše zistenia ukazujú, že by mohlo byť užitočné dôkladnejšie skúmať cielené antibiotiká z etnografických kontextov – alebo, ako v tomto prípade, z pravekých kontextov,“ uzatvára Siemssen.

Súvislosti: Čo je brezový decht a ako sa vyrábal

Brezový decht nie je len tak hocijaká hmota. Je to produkt tepelného rozkladu brezovej kôry, ktorý obsahuje mnoho organických zlúčenín. Pri suchom rozklade bez prístupu kyslíka sa uvoľňuje zmes látok, medzi ktoré patria fenoly, terpény a ďalšie aromatické zlúčeniny. Práve tieto zlúčeniny môžu mať antimikrobiálne účinky. Všeobecne platí, že rastliny si v priebehu evolúcie vyvinuli chemické obranné mechanizmy proti mikróbom a bylinožravcom. Ľudia a naši príbuzní tieto látky často využívali – či už vedome, alebo náhodou. V prípade brezového dechtu je zaujímavé, že jeho výroba si vyžaduje pomerne zložitý postup. Nejde o surovinu, ktorá sa jednoducho nájde v prírode. Neandertálci museli ovládať technológiu, ktorá zahŕňala kontrolované zahrievanie a zber kondenzátu. To svedčí o ich schopnosti plánovať a odovzdávať znalosti.

Limity výskumu: Čo štúdia nepreukázala

Hoci sú výsledky zaujímavé, majú svoje hranice. Experimenty sa uskutočnili v laboratóriu na baktérii Staphylococcus aureus, nie na ľuďoch alebo zvieratách. Vedci nevedia, či by brezový decht na rane pôsobil rovnako, či by sa vstrebával do kože, alebo či by mohol spôsobiť podráždenie. Takisto nie je isté, či neandertálci decht cielene používali na ošetrenie rán. Mohli ho napríklad používať len ako lepidlo a jeho antibakteriálne účinky boli vedľajším produktom. Alebo ho mohli používať na viacero účelov súčasne. Archeologické dôkazy zatiaľ neprinášajú priamy dôkaz o lekárskej aplikácii. Vedci preto hovoria o možnosti, nie o potvrdenom fakte. Napriek tomu je prínosné, že štúdia spája experimentálnu archeológiu s mikrobiológiou a otvára cestu k ďalšiemu skúmaniu.

Čo ďalej: Budúcnosť výskumu pravekých liečiv

Autori štúdie vyzývajú na hlbšie skúmanie cielených antibiotík z etnografických a pravekých kontextov. To znamená, že by sa vedci mali viac venovať látkam, ktoré používali tradičné spoločnosti alebo naši evoluční predchodcovia. Mohli by objaviť nové zlúčeniny inšpirované prírodou. Zároveň je potrebné skúmať, ako presne neandertálci decht používali. Ďalší výskum by mohol zahŕňať testovanie na kožných modeloch, analýzu chemického zloženia rôznych vzoriek alebo hľadanie stôp po dechte na kostiach alebo nástrojoch spojených s ranami. Každý takýto krok by pomohol spresniť, či bol brezový decht skutočne pravekým liekom, alebo len užitočným lepidlom s vedľajším účinkom. Tak či onak, štúdia rozširuje pohľad na neandertálcov ako na ľudí, ktorí pozorne vnímali svoje prostredie a dokázali z neho vyťažiť viac, než sme si dlho mysleli.

Zdroj: ScienceDaily Plants and Animals

Pôvodný článok: https://www.sciencedaily.com/releases/2026/10/261008005256.htm