NASA hľadá spôsob, ako zabrániť statickej elektrine na Mesiaci poškodiť skafandre a lander


Keď v roku 1972 pristáli poslední astronauti z misie Apollo 17 na Mesiaci, nikto neriešil, či sa ich skafander nabije elektrickým nábojom natoľko, že pri návrate do landera preskočí iskra. Dnes, pred plánovaným návratom ľudí na mesačný povrch v roku 2028, sa táto otázka stala jednou z technických výziev, ktoré musí NASA vyriešiť. Agentúra preto otvorila súťaž s názvom Lunar Grounding Challenge, za ktorú ponúka 150 000 dolárov. Cieľom je nájsť riešenie, ako bezpečne vybiť astronauta a jeho skafander skôr, než sa dotkne pristávacieho modulu.

Podľa simulácií môže na mesačnom povrchu dochádzať k dvom typom nabíjania. Prvým je triboelektrický efekt, teda prenos elektrického náboja medzi dvoma predmetmi, napríklad pri trení. Druhým je plazmové nabíjanie z okolitého plynu v danej oblasti. Oba javy môžu viesť k tomu, že sa na skafandri nahromadí elektrický náboj. NASA upozorňuje, že problém sa výrazne zhoršuje pri vstupe do lunárnych tieňov a trvalo zatienených oblastí – hlbokých kráterov, kam nikdy nedopadá slnečné svetlo. V týchto miestach je prebytok elektrónov (záporne nabitých častíc) oproti iónom (kladne nabitým), a tak sa skafander nabije negatívne.

Riziko nastáva vo chvíli, keď sa astronaut vráti k pristávaciemu modulu. Ten má mierny kladný náboj, a ak sa k nemu priblíži silne negatívne nabitý astronaut, môže preskočiť elektrický výboj. NASA to opisuje tak, že astronaut by sa mohol stať „chodiacim vysokonapäťovým kondenzátorom“. Výboj môže poškodiť skafander, spôsobiť požiar v kyslíkovej atmosfére modulu alebo spôsobiť elektrický šok. Podobný problém už údajne narušil simuláciu misie na Mars v roku 2018, keď posádka čelila elektrickým problémom. Nejde teda o úplne nový jav.

Súťaž Lunar Grounding Challenge má niekoľko fáz: návrh konceptu, jeho spresnenie po konzultácii s hodnotiteľmi a záverečný výber. Záujemcovia môžu posielať svoje nápady do 15. januára. NASA požaduje riešenie, ktoré bude malé – čo sa týka hmotnosti, objemu aj spotreby energie – a ktoré zvládne extrémne teplotné výkyvy na mesačnom povrchu. Technológia musí podporiť až štyri výstupy mimo vozidla (mesačné prechádzky) počas desiatich dní. Zvláštnosťou je aj prítomnosť jemného mesačného prachu, ktorý sa usadzuje na skafandri a výrazne predlžuje dĺžku elektrických oblúkov. Iskra tak môže preskočiť väčšie vzdialenosti než vo vákuu. Riešenie preto musí zabrániť náhlemu výboju, ktorý by mohol zasiahnuť vonkajší tlakový oblek alebo lander.

Agentúra nezverejnila, kedy by mala byť technológia k dispozícii astronautom. Plánuje však dlhodobú mesačnú základňu, ktorá by mala byť z väčšej časti pripravená v 30. rokoch 21. storočia, ak sa dodržia harmonogramy. Prvé kroky na južnom póle Mesiaca by mali astronauti urobiť v roku 2028 počas misií Artemis 4 alebo 5. Pôjde o prvý pristávací let od Apolla 17 v roku 1972.

Prečo je statická elektrina na Mesiaci vážny problém

Na Zemi je vzduch vlhký a vodivý, takže sa nahromadený náboj väčšinou vybije bez povšimnutia. Na Mesiaci je však prakticky vákuum a suchý prach, ktorý sa ľahko nabíja. Slnečné žiarenie a plazma v okolí tiež vytvárajú nerovnováhu medzi kladnými a zápornými časticami. V trvalo zatienených kráteroch je to ešte výraznejšie. Ak sa astronaut pohybuje v takomto prostredí, jeho skafander sa postupne nabíja ako batéria. Keď sa potom priblíži k landeru s opačným nábojom, môže dôjsť k výboju. To nie je len nepríjemnosť – iskra môže poškodiť citlivú elektroniku alebo zapáliť kyslík v kabíne.

Ako funguje triboelektrický a plazmový náboj

Triboelektrický jav vzniká pri trení dvoch materiálov, keď jeden odovzdáva elektróny druhému. Pri chôdzi po mesačnom prachu sa častice prachu trú o skafander a odovzdávajú mu náboj. Plazmové nabíjanie je iné: okolitý plyn v priestore obsahuje voľné elektróny a ióny, ktoré sa zachytávajú na povrchu skafandra. V tienistých oblastiach prevažujú elektróny, a tak sa skafander nabíja negatívne. Oba mechanizmy sa môžu sčítať a vytvoriť veľký náboj. NASA preto hľadá spôsob, ako tento náboj odviesť ešte predtým, než astronaut dosiahne lander.

Prečo je mesačný prach ešte nepríjemnejší

Mesačný prach je jemný, ostrý a drží sa na povrchoch. Na skafandri vytvára vrstvu, ktorá mení elektrické vlastnosti obleku. NASA v opise súťaže uvádza, že prach vznášajúci sa vo vzduchu a jeho hrubá vrstva na obleku výrazne zvyšujú dĺžku elektrických oblúkov. To znamená, že iskra môže preskočiť aj väčšie vzdialenosti, než by preskočila v čistom vákuu. Riešenie teda musí počítať s tým, že prach môže preklenúť aj miesta, ktoré by inak boli bezpečné.

Ako by mohlo vyzerať bezpečné vybitie

Predstava je taká, že astronaut alebo jeho skafander sa pred dotykom s landerom bezpečne vybije. Mohlo by ísť o malé zariadenie, ktoré sa umiestni na skafander alebo na lander a ktoré dokáže odviesť náboj bez iskry. Musí byť ľahké, energeticky nenáročné a schopné fungovať v extrémnych teplotách. Zároveň musí vydržať až štyri mesačné prechádzky počas desiatich dní. NASA očakáva, že súťaž prinesie koncepty, ktoré sa potom rozpracujú do funkčného prototypu. Zatiaľ nie je jasné, kedy by sa takéto zariadenie mohlo dostať do výbavy astronautov.

Čo zostáva predmetom ďalšieho vývoja

Hoci NASA otvorila súťaž a určila technické požiadavky, konkrétne riešenie ešte neexistuje. Nie je známe, akú podobu bude mať víťazný návrh, ani kedy bude testovaný priamo na Mesiaci. Otázne je aj to, ako sa bude správať v rôznych častiach lunárneho dňa a či bude potrebné ho prispôsobiť pre rôzne typy skafandrov. Agentúra však dáva najavo, že tento problém berie vážne a že bez jeho vyriešenia by mohli byť budúce misie na južný pól Mesiaca riskantnejšie. Súťaž je prvým krokom k tomu, aby sa z abstraktnej hrozby stala konkrétna technológia.


Zdroj: Space.com

Pôvodný článok: https://www.space.com/astronomy/moon/the-moon-could-turn-astronauts-into-walking-high-voltage-capacitors-that-accidentally-zap-spacecraft


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *