V indickom Nagalande chcú komunity chrániť šupinavce vlastným obyčajovým právom

Ochrana ohrozených zvierat nemusí stáť iba na vzdialených zákonoch a štátnych hliadkach. V indickom štáte Nagaland sa ochranári obracajú na pravidlá, ktoré majú v miestnych komunitách bezprostrednú autoritu: obyčajové právo.

In India’s Nagaland, communities turn to Indigenous law to protect pangolins.

Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/05/in-indias-nagaland-communities-turn-to-indigenous-law-to-protect-pangolins/

Podľa správy Mongabay India, ktorú pripravila Kasturi Das, sa v severovýchodnom indickom štáte Nagaland rozbieha komunitne vedený pokus o ochranu šupinavcov. Vo februári tohto roka prijala United Sangtam Likhum Pumji (USLP), vrcholná kmeňová organizácia komunity Sangtam Naga, rezolúciu, ktorou zakázala lov šupinavcov v 42 obciach okresu Kiphire.

Za presadzovanie zákazu majú zodpovedať obecné rady a porušenia majú riešiť obyčajové súdy. Práve tento prvok je v Nagalande zásadný. Šupinavce sú v Indii chránené vnútroštátnymi zákonmi, ktoré lov zakazujú. V praxi je však presadzovanie národných pravidiel náročné v štátoch, kde sa pôda a prírodné zdroje spravujú najmä podľa miestnych obyčajových zákonov.

Monesh Tomar, assistant manager v ochranárskej organizácii Wildlife Trust of India (WTI), pre Mongabay India uviedol, že mnohé komunity v regióne si nie sú národných zákonov plne vedomé. Dodal aj ďalší problém: úradníci a členovia komunít často patria do rovnakých sociálnych sietí, čo môže sťažovať vymáhanie pravidiel.

Lov šupinavcov mal v častiach Nagalandu aj kultúrne pozadie. L. Kipitong Sangtam, 61-ročný obyvateľ Kiphire a člen USLP, pre Mongabay India opísal staršiu predstavu, podľa ktorej sa príchod šupinavca do domu považoval za zlé znamenie alebo kliatbu. V minulosti sa preto ľudia pri stretnutí so šupinavcom pokúšali zviera chytiť a zabiť, niekedy ho aj vyhrabávali z nory.

Dnes je podľa Mukesha Thakura, odborníka na forenznú analýzu voľne žijúcich živočíchov zo Zoological Survey of India, lov motivovaný najmä miestnym dopytom po mäse a po šupinách, ktoré sa používajú na výrobu ozdôb. Zdroj zároveň pripomína, že šupinavce patria medzi najviac pašované cicavce na svete.

Význam rozhodnutia v Kiphire preto nespočíva len v samotnom zákaze lovu. Dôležité je, že ochrana sa presúva do rámca, ktorý miestni ľudia poznajú a ktorý má v každodennom živote váhu. Ak má zákon na papieri fungovať v teréne, musí byť zrozumiteľný, prijatý a presadzovaný spôsobom, ktorému komunita rozumie. Prípad Nagalandu ukazuje, že pri ochrane druhov môže byť miestna legitimita rovnako dôležitá ako formálna legislatíva.

Prečo sú miestne pravidlá v Nagalande kľúčové

Všeobecným kontextom je, že v mnohých regiónoch s výraznou komunitnou správou územia sa rozhodnutia o prírodných zdrojoch nerobia iba cez štátne úrady.

In India’s Nagaland, communities turn to Indigenous law to protect pangolins

Snímka zobrazuje: In India’s Nagaland, communities turn to Indigenous law to protect pangolins.

Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/05/in-indias-nagaland-communities-turn-to-indigenous-law-to-protect-pangolins/

Ak ľudia každodenne vnímajú autoritu obecných rád, starších alebo tradičných inštitúcií, ochranné opatrenia prijaté cez tieto štruktúry môžu mať väčšiu šancu preniknúť do praxe.

Zdroj pri Nagalande uvádza práve túto okolnosť: pôda a zdroje sa tam vo veľkej miere spravujú lokálne podľa obyčajových zákonov. Národná ochrana šupinavcov teda existuje, no sama osebe nemusí stačiť, ak o nej ľudia nevedia alebo ak jej presadzovanie naráža na miestne sociálne väzby. Rezolúcia USLP preto dopĺňa štátne pravidlá mechanizmom, ktorý je bližšie k obciam.

Ako môžu obyčajové zákony pomáhať ochrane

Obyčajové právo nie je v tomto prípade náhradou za vedecké poznatky ani za národnú legislatívu.

In India’s Nagaland, communities turn to Indigenous law to protect pangolins

Snímka zobrazuje: In India’s Nagaland, communities turn to Indigenous law to protect pangolins.

Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/05/in-indias-nagaland-communities-turn-to-indigenous-law-to-protect-pangolins/

Skôr ide o lokálny nástroj, ktorý môže previesť zákaz do jazyka a postupov komunity. Ak obecné rady zodpovedajú za presadzovanie a obyčajové súdy za porušenia, ochrana sa stáva súčasťou miestneho rozhodovania.

Vo všeobecnosti môže takýto prístup fungovať najmä tam, kde sú pravidlá jasné, verejne známe a podporované autoritami, ktorým ľudia dôverujú. Zároveň však závisí od dôslednosti, férovosti a od toho, či komunita naozaj prijme ochranu druhu ako spoločný záujem. Zdroj neuvádza výsledky po zavedení rezolúcie, preto nemožno hodnotiť jej účinnosť; opisuje však mechanizmus, ktorý má v 42 obciach vytvoriť nový rámec správania.

Prečo sú šupinavce zraniteľné

Šupinavce sú cicavce známe šupinami, pre ktoré sa stali predmetom záujmu ľudí.

A whale shark (Rhincodon typus). Image courtesy of Iris Ziegler.

Snímka zobrazuje: A whale shark (Rhincodon typus). Image courtesy of Iris Ziegler.

Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/05/in-indias-nagaland-communities-turn-to-indigenous-law-to-protect-pangolins/

Všeobecne platí, že druhy vyhľadávané pre časti tela, mäso alebo miestne využitie môžu byť vystavené silnému tlaku, najmä ak je lov ťažké odhaliť a ak sa odohráva v odľahlých oblastiach.

V zdrojovom texte sa uvádza, že šupinavce sú najviac pašovanými cicavcami na svete. V prípade Nagalandu sa spomína aj miestny dopyt po mäse a šupinách na ozdoby. To je dôležitý rozdiel oproti predstave, že ohrozenie vždy prichádza iba zvonku. Niekedy sa globálny problém obchodovania s voľne žijúcimi živočíchmi prelína s miestnymi zvykmi, presvedčeniami a potrebami.

Čo ukazuje prípad okresu Kiphire

Kiphire je v tejto správe konkrétnym príkladom toho, ako sa ochrana druhu môže opierať o komunitné rozhodnutie.

USLP nevydala len odporúčanie, ale rezolúciu, ktorá zakazuje lov šupinavcov v 42 obciach. Podľa zdroja majú dohľad nad pravidlom obecné rady a priestupky majú riešiť obyčajové súdy.

Prípad zároveň ukazuje, že ochrana prírody nie je iba biologická otázka. Zasahuje do toho, ako ľudia vnímajú zviera, aké príbehy sa o ňom tradujú, kto má právo rozhodovať o území a aké sankcie sú spoločensky prijateľné. Staršia predstava o šupinavcovi ako zlom znamení, ktorú opísal L. Kipitong Sangtam, je príkladom kultúrneho kontextu, ktorý môže ovplyvňovať správanie voči druhu.

Čo zostáva otvorené

Zdroj neuvádza, ako sa zákaz po prijatí rezolúcie premietol do počtu ulovených zvierat, počtu riešených porušení ani do zmien v postoji obyvateľov.

In India’s Nagaland, communities turn to Indigenous law to protect pangolins

Snímka zobrazuje: In India’s Nagaland, communities turn to Indigenous law to protect pangolins.

Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/05/in-indias-nagaland-communities-turn-to-indigenous-law-to-protect-pangolins/

Otvorené preto zostáva, či sa opatrenie podarí dlhodobo presadzovať a ako bude komunita reagovať v konkrétnych prípadoch.

Neisté je aj to, ako sa bude komunitný zákaz dopĺňať s národným právom v praxi. Z textu však vyplýva, že ochranári v Nagalande považujú zapojenie obyčajového práva za dôležitý spôsob, ako preklenúť medzeru medzi formálnou ochranou a každodenným životom v obciach. V regiónoch, kde miestne pravidlá formujú nakladanie s prírodou, môže byť práve takýto most rozhodujúci.


Zdroj: Mongabay Conservation News

Pôvodný článok: https://news.mongabay.com/short-article/2026/05/in-indias-nagaland-communities-turn-to-indigenous-law-to-protect-pangolins/


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *