V strede Mongolska sa týči pohorie, ktoré geológom dlho nedávalo zmysel. Hangay Mountains vystupujú asi 4 kilometre nad morom, majú kupolovitý tvar a zároveň výrazne ovplyvňujú miestne podnebie. Nový výskum teraz naznačuje, že ich vznik súvisí s hlbokým procesom v zemskej kôre a plášti, ktorý sa odohral stovky miliónov rokov po vytvorení samotnej štruktúry regiónu.
Mongolian Mountains Rose When the Crust Bounced Back.
Podľa tímu vedeného Pengfei Li z Chinese Academy of Sciences’ Guangzhou Institute of Geochemistry sa v oblasti budúcich hôr vytvoril U-ovitý ohyb tektonickej platne, ktorý spôsobil zhrubnutie litosféry. Časť tohto ťažkého „korena“ sa neskôr odlomila a prepadla do plášťa. Keď sa kôra zbavila nadbytočnej hmotnosti, mohla sa podľa vedcov vyzdvihnúť nahor a vytvoriť dnešné Hangay Mountains.
Výskumníci svoju predstavu opreli o geochemické dôkazy zo vzoriek hornín nazbieraných počas viacerých terénnych expedícií v rokoch 2018 až 2026. V horninách našli stopy dávnej sopečnej činnosti a pomocou uránovo-olovnatého datovania zirkónov určili, že vulkanická aktivita prebiehala v ranej kriede pred 124 až 114 miliónmi rokov. Analýza hlavných a stopových prvkov zároveň ukázala, že horniny vznikli v litosfére približne 80 kilometrov pod povrchom.
Práve to je dôležité: dnešná litosféra v tejto oblasti je podľa článku len asi 70 kilometrov hrubá. Tím preto navrhuje, že pri vzniku Mongolian orocline pred približne 200 miliónmi rokov sa litosféra v ohybe nahromadila a zhrubla. Takýto koren by bol dlhodobo nestabilný, a keď sa odtrhol a klesol hlbšie do plášťa, mohol sa roztaviť a vyvolať vulkanizmus zaznamenaný v horninách. Po strate tejto záťaže sa povrch mohol zdvihnúť do dnešného kupolovitého reliéfu.
Nezávislý odborník Stephen Johnston z University of Alberta označil tento príbeh za komplikovaný, ale presvedčivý. Podľa neho zapadá do starších predstáv o tom, že orokliny môžu viesť k zhrubnutiu litosféry. Zároveň však upozornil na otvorenú otázku: prečo trvalo tak dlho, približne 80 miliónov rokov, kým sa nestabilný koreň odlomil a prepadol.
Pre geológov je tento prípad zaujímavý aj preto, že ukazuje, ako sa môžu veľké pohoria vytvárať ďaleko od hraníc tektonických platní. Hangay Mountains ležia asi 5 000 kilometrov od pacifického okraja, teda v prostredí, kde by sa podľa bežnej predstavy takéto vysoké pohorie nečakalo. Práve preto je ich vznik dôležitý aj pre širšie chápanie toho, ako sa mení kontinentálna kôra vnútri platní.
Oroklina je zakrivená časť tektonickej platne, ktorá sa môže pri pohybe a stláčaní zohýbať podobne ako pokrčený obrus. V geológii ide o dôležitý pojem, pretože takéto ohyby môžu meniť hrúbku litosféry a ovplyvňovať dlhodobý vývoj krajiny. Mongolská oroklina patrí medzi najdlhšie na svete a Hangay Mountains ležia práve v jej najviac zakrivenej časti.
Snímka zobrazuje: Mongolian Mountains Rose When the Crust Bounced Back.
Pri podobných štúdiách sa geológovia spoliehajú na kombináciu terénneho zberu vzoriek, datovania minerálov a chemickej analýzy. Zirkóny sú pre datovanie mimoriadne užitočné, pretože dokážu uchovať informáciu o veku horniny aj po dlhom geologickom vývoji. Zloženie hlavných a stopových prvkov zase pomáha odhadnúť, v akej hĺbke sa horniny vytvorili a aké podmienky tam panovali.
Snímka zobrazuje: Over a dark blue-green square appear the words Special Report: The State of the Science 1 Year On.
Ak sa pohorie naozaj zdvihlo po strate hlbokého litosférického koreňa, ide o pekný príklad toho, že povrch Zeme reaguje na procesy v hĺbke. V geológii sa podobné vyzdvihnutie často opisuje ako izostatická odozva: keď sa zospodu odstráni ťažká časť, ľahšia kôra sa môže relatívne zdvihnúť. V tomto prípade by takýto mechanizmus vysvetľoval nielen výšku pohoria, ale aj jeho kupolovitý tvar.
Čo to môže znamenať pre klímu a obývateľnosť regiónu
Li a jeho tím sa teraz zameriavajú aj na to, ako vznik Hangay Mountains ovplyvnil dávnu klímu regiónu. Dnes pohorie bráni vlhkému vzduchu zo severného Mongolska, aby sa dostal do suchého Gobi na juhu. V širšom vedeckom kontexte je preto zaujímavé sledovať, ako hlboké geologické procesy môžu nepriamo meniť zrážky, suchosť krajiny a tým aj podmienky pre život.
Čo zostáva otvorené
Hoci nový model pôsobí presvedčivo, nie všetko je zatiaľ jasné. Otvorenou otázkou zostáva najmä dlhý časový odstup medzi vznikom orokliny a prepadnutím litosférického koreňa. Vedci tiež chcú zistiť, či sa podobný proces odohral aj v iných oroklinách na svete, alebo či je Mongolská oroklina v niečom výnimočná. Práve ďalší výskum ukáže, či ide o bežný geologický mechanizmus, ktorý sa doteraz len prehliadal, alebo o špecifický príbeh stredného Mongolska.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
