Mliečna cesta nebývala jednou galaxiou. Simulácie Megatron ukazujú, ako vznikla z tisícok malých galaxií


Keď astronómovia v minulosti skúmali vzdialené časti vesmíru, museli sa spoliehať na postupné vrstvenie pozorovaní a na modely, ktoré sa len pomaly približovali realite. Dnes sme svedkami podobného obdobia, len s oveľa výkonnejšími nástrojmi. Mliečna cesta, ktorú považujeme za svoj domov, nebola vždy pokojnou špirálou. Podľa nových superpočítačových simulácií Megatron bola v prvých dvoch miliardách rokov po Veľkom tresku oblasť, z ktorej neskôr vznikla naša galaxia, zaplavená tisícmi menších galaxií najrôznejších veľkostí a tvarov. Tie sa postupne zrážali a spájali, až z nich vznikol jediný útvar, v ktorom dnes žijeme.

Výskum, ktorý tím publikoval 30. septembra v The Open Journal of Astrophysics, je výsledkom troch rokov simulácií na superpočítačoch. Nejde o jednoduchý model – vedci v ňom sledovali vývoj plynu, hviezdneho svetla a chemických procesov od 180 miliónov rokov po Veľkom tresku až do dvoch miliárd rokov. Simulácia, pomenovaná Megatron, predpovedá charakteristické svetelné spektrá virtuálnych galaxií. Keďže vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) zbiera rovnaký typ spektrálnych údajov z podobného obdobia, vedci môžu simuláciu priamo porovnávať so skutočnými pozorovaniami a hľadať, čo staršie modely prehliadali.

„Pri pohľade na tieto výsledky je úplne jasné, že fyzika bezprostredne po Veľkom tresku má priamy vplyv na to, čo dnes vidíme v lokálnom vesmíre,“ uviedol spoluautor štúdie Harley Katz z University of Chicago. Jeho kolega Martin Rey z University of Bath dodal, že kombinácia simulácií a pozorovaní umožňuje testovať konkurenčné modely prvých hviezd spôsobom, aký predtým nebol možný.

Simulácia zachytáva aj to, ako prvé hviezdy vznikali, zanikali a do okolitého plynu uvoľňovali ťažké prvky ako uhlík, kyslík a železo. Práve tieto prvky sú stavebnými kameňmi budúcich hviezd a planét. Model sa začína v čase, keď bol vesmír ešte bez hviezd a galaxií a obsahoval len panenský plyn. Postupne ukazuje, ako prvé svetlo rozsvietilo temný vesmír, spustilo éru známu ako kozmický úsvit a napokon viedlo k násilným smrtiam prvých hviezd. Tie svojimi explóziami obohatili okolie o nové prvky.

Simulácia sa končí dve miliardy rokov po Veľkom tresku, no spájanie galaxií pokračovalo ďalej. Mliečna cesta sa dodnes zráža s malými galaxiami a vedci stále nachádzajú stopy po tých, ktoré sa s ňou spojili. Najväčšia nedávna zrážka, s trpasličou galaxiou Sagittarius, sa začala pred viac ako šiestimi miliardami rokov a pokračuje dodnes.

Vedci upozorňujú, že model nie je dokonalý. „Sú veci, ktoré nezachytávame správne, a to je tiež zaujímavé – čo nám stále chýba?“ povedal Katz. Práve tieto medzery môžu viesť k novým otázkam a smerom výskumu. Tím Megatron už pripravuje ďalšiu generáciu simulácií, ktoré zahrnú zložitejšiu fyziku vrátane aktívnych čiernych dier. JWST totiž ukázal, že v ranom vesmíre boli prekvapivo bežné.

Prečo sú simulácie nevyhnutné

Astronómovia nemôžu experimentovať s vesmírom priamo. Namiesto toho vytvárajú počítačové modely, ktoré zakódujú známe fyzikálne zákony a nechajú ich vyvíjať v čase. Simulácia Megatron je výnimočná tým, že dokáže sledovať chemické zloženie a svetelné spektrá tisícok virtuálnych galaxií naraz. To umožňuje vedcom porovnávať model s reálnymi pozorovaniami JWST a zistiť, kde sa predpovede odchyľujú od reality.

Ako sa z tisícok galaxií stala jedna

V ranom vesmíre boli galaxie menšie a rozptýlené. Gravitácia postupne spôsobovala, že sa k sebe približovali a splývali. Pri zrážkach sa hviezdy väčšinou nezrazili priamo – skôr sa preusporiadali do nových štruktúr. Tento proces trval miliardy rokov a vytvoril zložitú štruktúru, akou je Mliečna cesta. Simulácia ukazuje, že náš domov nie je výsledkom jedného veľkého zhluku, ale tisícok menších udalostí.

Čo priniesli prvé hviezdy

Prvé hviezdy boli obrovské, jasné a krátkodobé. Keď vybuchli ako supernovy, rozptýlili do okolia ťažké prvky. Bez tohto obohatenia by nemohli vzniknúť skalnaté planéty ani život, ako ho poznáme. Simulácia sleduje, ako sa tieto prvky šírili a ako ovplyvnili ďalšie generácie hviezd. Práve prepojenie medzi prvými hviezdami a neskoršou chemickou evolúciou je jedným z kľúčových prínosov modelu Megatron.

Prečo sú výsledky dôležité pre ďalší výskum

JWST objavil galaxie, ktoré sú jasnejšie a kompaktnejšie, než modely predpovedali. Tieto anomálie naznačujú, že vo fyzike raného vesmíru chýba dôležitý diel. Megatron pomáha identifikovať, ktoré parametre treba upraviť. Podľa vedcov to nie je len technický detail – ide o cestu k presnejšiemu obrazu toho, ako sa vesmír vyvíjal. Každá nezrovnalosť medzi simuláciou a pozorovaním je príležitosťou na spresnenie modelov.

Čo ešte nevieme a čo príde ďalej

Súčasný model sa zastavuje dve miliardy rokov po Veľkom tresku. Neskoršie procesy, ako pokračujúce spájanie galaxií alebo vplyv aktívnych čiernych dier, zatiaľ nezachytáva. Tím Megatron pripravuje novú generáciu simulácií, ktoré zahrnú aj tieto javy. Vedci zároveň upozorňujú, že stále existujú oblasti, kde sa model nezhoduje s pozorovaniami – a práve tie môžu viesť k novým objavom.

Význam tohto výskumu pre vedu je jasný: spája teoretické modelovanie s reálnymi pozorovaniami a umožňuje testovať, ako fyzika raného vesmíru formovala to, čo dnes vidíme okolo nás. Nejde len o opis minulosti, ale o nástroj, ktorý pomôže interpretovať dáta z JWST a možno aj z budúcich teleskopov. Pre širokú verejnosť to znamená lepšie pochopenie nášho kozmického pôvodu – že Mliečna cesta nie je nemenná, ale výsledkom miliárd rokov postupného vývoja.


Zdroj: Live Science Space

Pôvodný článok: https://www.livescience.com/space/astronomy/the-milky-way-is-one-galaxy-but-it-used-to-be-thousands-new-simulations-reveal


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *