Trekking priniesol mikroplasty aj k vysokohorskému jazeru Tilicho v nepálskych Himalájach

Jazero Tilicho v nepálskych Himalájach obsahuje výrazné množstvo mikroplastov, hoci leží vo výške 4 917 metrov a na prvý pohľad pôsobí ako nedotknuté prostredie. Výskumníci v jeho vode namerali v priemere 42 častíc mikroplastov na liter, čím potvrdili, že plastové znečistenie sa dostalo aj do jedného z najodľahlejších vysokohorských prostredí.

Zistenie zapadá do širšieho obrazu, ktorý sa v posledných rokoch objavuje na mnohých miestach planéty. Mikroplasty vedci našli od Antarktídy až po oblasť Mount Everestu. Nová práca publikovaná v iScience však upozorňuje na typ prostredia, ktorému sa doteraz venovalo málo pozornosti: vysokohorské jazerá napájané snehom.

Práve tie sú dôležité aj preto, že voda sa v nich drží dlhšie než v riekach. Môžu tak fungovať ako archív znečistenia a uchovávať stopy kontaminácie celé roky alebo desaťročia. Ak sa v takomto jazere hromadia mikroplasty, nejde len o izolovaný problém jednej lokality, ale o signál, že plastové zvyšky prenikajú aj do citlivých horských ekosystémov.

Na výskum sa zameral Sahil Shrestha z Institute of Engineering pri Tribhuvan University, Pulchowk Campus, ktorý spolu s kolegom premenil niekoľkodňový himalájsky trek na terénnu expedíciu. Okolo jazera Tilicho vybral šesť prístupných miest na pobreží. Na každom z nich odoberal vzorky tak, aby čo najviac obmedzil riziko vlastnej kontaminácie: použil nerezovú fľašu, ktorú ponoril asi 20 centimetrov pod hladinu, otvoril ju až pod vodou, naplnil a znovu uzavrel.

Keďže prevoz vzoriek z odľahlého jazera do laboratória v Káthmandu trvá dlho a počas cesty môže dôjsť ku kontaminácii, tím zaviedol viacero kontrol. Výskumník so sebou niesol takzvaný trip blank, teda vyčistenú oceľovú fľašu s destilovanou vodou, o ktorej vedel, že na začiatku cesty nebola kontaminovaná. Po návrate do laboratória sa dalo overiť, či sa do nej počas transportu dostali mikroplasty, napríklad pri prenášaní v batohu. Ak by sa kontaminácia potvrdila, vedci by s ňou mohli počítať aj pri hodnotení reálnych vzoriek.

Použili aj field blank na zachytenie možného znečistenia zo vzduchu. V teréne naliali laboratórnu destilovanú vodu do ďalšej nádoby, aby vedeli odhadnúť, koľko mikroplastov sa do vzoriek mohlo dostať z okolitého prostredia mimo samotnej vody jazera. Takéto postupy patria k štandardným pravidlám kontroly kvality v environmentálnej chémii.

Po návrate do laboratória nasledovalo odstránenie organického materiálu, filtrácia a mikroskopická analýza. Tím zistil, že znečistenie bolo vyššie v častiach jazera, ktoré sú ľahšie dostupné pre turistov. Medzi najčastejšie identifikované materiály patrili polyester, polyethylene a polypropylene.

Práve tieto plasty sa bežne používajú vo výstroji na trekking, v bundách, stanoch, plastových fľašiach či taškách. Keď sa materiály opotrebúvajú, uvoľňujú drobné častice. Výsledky preto naznačujú, že najpravdepodobnejším zdrojom kontaminácie je turistický ruch.

Pre bežného čitateľa to znamená jednoduchú vec: ani odľahlé horské jazero nie je automaticky chránené pred stopami ľudskej činnosti. Ak sa mikroplasty dostanú až sem, ich šírenie je širšie, než si často pripúšťame. V horských oblastiach to môže byť problém nielen pre miestne ekosystémy, ale aj pre vodné toky nižšie po prúde, ak sú s jazerami prepojené.

Shrestha upozornil, že zatiaľ neexistuje dôkaz, že jazero Tilicho odteká do riek. Mnohé himalájske jazerá však do riečnych systémov odvodňujú a tie následne zásobujú komunity nižšie v údolí. Aj preto výsledky naznačujú, že znečistenie pri zdroji vody môže mať širšie dôsledky pre ekosystémy aj ľudské zdravie.

Na problém reagovala aj Tista Prasai Joshi z Nepal Academy of Science and Technology v Káthmandu, ktorá sa na novom výskume nepodieľala. Podľa nej je to ďalší dôkaz, že rozsiahla spotreba plastov v krajinách globálneho Juhu sa vracia späť a poškodzuje vlastné prostredie. Dodala, že plasty sú tak hlboko zakorenené v každodennom živote, že si mnohí ľudia ich dopad na ekosystémy ani neuvedomujú.

Už skôr, v roku 2019, upozornila práca Imogen Napper a jej kolegov z University of Plymouth na významnú prítomnosť mikroplastov v snehu a vo vode horských potokov v okolí Everest Base Camp vo výške približne 5 300 metrov. Výskum pri jazere Tilicho teraz rozširuje tento obraz o ďalší typ vysokohorského prostredia.

Shrestha zároveň tvrdí, že podobné výskumy by mali pomáhať pri tvorbe pravidiel a ochranárskych opatrení. Keďže jazero Tilicho leží v oblasti Annapurna Conservation Area Project (ACAP), podľa neho by ochranné programy mali obmedziť nosenie plastových fliaš a polyethylene tašiek medzi trekkermi. Upozornil aj na to, že priemysel turistickej výbavy významne prispieva k znečisteniu odľahlých oblastí mikroplastmi a téma si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu.

Prečo sú vysokohorské jazerá dôležitým archívom znečistenia

Vysokohorské jazerá sú z vedeckého hľadiska cenné práve preto, že v nich voda často zotrváva dlhšie než v riekach a potokoch.

To znamená, že sa v nich môžu dlhodobo hromadiť stopy látok, ktoré by sa v rýchlo tečúcej vode rozptýlili alebo odplavili. Všeobecne preto platí, že jazerné prostredie môže lepšie ukazovať, ako sa znečistenie vyvíja v čase.

Pri mikroplastoch je to obzvlášť dôležité. Tieto častice sú malé, často neviditeľné voľným okom, no v prostredí pretrvávajú. Ak sa objavia v odľahlom horskom jazere, naznačuje to nielen miestny problém, ale aj schopnosť plastového odpadu prenikať do oblastí, ktoré sa doteraz považovali za relatívne chránené.

Ako sa mikroplasty môžu dostať až do Himalájí

Samotný zdroj mikroplastov nemusí byť jediný.

V tomto prípade výsledky ukazujú najmä na turistický ruch, pretože vyššie hodnoty sa objavili v dostupnejších častiach jazera a medzi zistenými materiálmi dominovali plasty bežné vo výbave návštevníkov. Ide napríklad o syntetické textílie a obalové materiály, ktoré sa pri používaní postupne drobia a uvoľňujú drobné vlákna či fragmenty.

Vo všeobecnosti sa mikroplasty môžu šíriť aj vzduchom, vodou alebo mechanickým opotrebovaním predmetov priamo na mieste. V horskom prostredí sa tak do obehu dostávajú z oblečenia, stanov, lán, batohov, fliaš či tašiek. Štúdia pri Tilichu nepripisuje všetky možné cesty šírenia jednému mechanizmu, ale jasne ukazuje, že ani vysoká nadmorská výška nepredstavuje spoľahlivú bariéru.

Čo hovoria použité metódy o spoľahlivosti výsledkov

Pri výskume mikroplastov je mimoriadne dôležité odlíšiť skutočné znečistenie od kontaminácie, ktorá vznikne počas odberu alebo prepravy vzoriek. Práve preto je podstatné, že tím použil kontrolné vzorky typu trip blank a field blank. Tieto postupy pomáhajú odhaliť, či sa mikroplasty nedostali do vzoriek až dodatočne.

Dôležitý je aj samotný spôsob odberu a následná laboratórna analýza. Výskumníci sa snažili minimalizovať zanesenie cudzích častíc, potom odstránili organický materiál, vzorky prefiltrovali a skúmali pod mikroskopom. Takýto postup neznamená, že neistota úplne mizne, ale výrazne zvyšuje dôveryhodnosť výsledkov a umožňuje opatrnejšie vyhodnotiť, čo sa v jazere skutočne nachádza.

Prečo na tom záleží pre ľudí aj pre ochranu prírody

Mikroplasty sa často vnímajú ako problém oceánov a miest, no tento výskum pripomína, že zasahujú aj zdroje vody vo vysokých horách. Ak sú horské jazerá alebo toky súčasťou širšieho vodného systému, znečistenie sa nemusí zastaviť na jednom mieste. Práve preto vedcov zaujíma, čo sa deje už pri samotnom zdroji.

V prípade Tilicha zdroj neuvádza dôkaz, že jazero odteká do riek, preto tu treba zostať opatrný. V širšom himalájskom kontexte však mnohé jazerá s riekami prepojené sú. Ochrana takýchto lokalít preto nie je len otázkou estetiky alebo turistiky, ale aj dlhodobej správy krajiny a vodných zdrojov.

Čo zostáva nejasné a čo môže nasledovať

Výskum pri jazere Tilicho otvára viacero ďalších otázok. Zatiaľ nie je jasné, ako sa koncentrácie mikroplastov menia v rôznych ročných obdobiach, do akej miery sa ukladajú do sedimentov alebo aký je presný podiel jednotlivých zdrojov znečistenia. Rovnako dôležité bude zistiť, či podobné hodnoty vykazujú aj iné vysokohorské jazerá v Nepále a v širších Himalájach.

Zdroj zároveň naznačuje aj praktický smer ďalších krokov: prísnejšie pravidlá pre plastové fľaše a polyethylene tašky v chránených oblastiach a širšiu diskusiu o materiáloch používaných v trekkingovej výbave. Ak sa bude podobný výskum rozširovať, môže poslúžiť ako podklad pre konkrétne opatrenia v ochrane prírody aj v turistickom manažmente odľahlých horských regiónov.

---

Zdroj: Eos

Pôvodný článok: https://eos.org/articles/trekking-tourism-leaves-a-microplastic-footprint-in-a-high-himalayan-lake

---