Zosuvy pri zemetraseniach môžu tvoriť veľkú časť obetí, ukazuje analýza z Číny
Keď sa hovorí o obetiach zemetrasení, pozornosť sa zvyčajne sústreďuje na zrútené budovy. Nová štúdia však pripomína, že v horských oblastiach môže byť obraz oveľa zložitejší. Analýza prípadov z Číny naznačuje, že zosuvy pôdy a skalné rútenia po otrasoch môžu predstavovať veľmi významnú časť smrteľných následkov.
Fatalities from landslides in earthquakes.
Zdroj: https://eos.org/thelandslideblog/fatalities-from-landslides-in-earthquakes
Štúdia Sun et al. (2026), publikovaná v časopise Natural Hazards Review, sa venovala príčinám úmrtí pri zemetraseniach v pevninskej Číne v rokoch 2001 až 2022. Samotní autori však upozorňujú, že údaje pred rokom 2010 majú nižšiu spoľahlivosť, preto sa pozornosť sústreďuje najmä na obdobie 2010 až 2022.
V tomto období autori identifikovali 14 zemetrasení, pri ktorých takzvané „geological hazards“ spôsobili straty na životoch. Tento pojem je širší než samotné zosuvy, no zahŕňa aj javy ako skalné rútenia. V šiestich zo štrnástich prípadov pritom tieto nebezpečné procesy stáli najmenej za polovicou všetkých obetí.
Výrazné boli aj konkrétne udalosti. Zemetrasenie s magnitúdou 6,5 pri Ludian v provincii Yunnan z 3. augusta 2014 viedlo podľa štúdie k 134 úmrtiam a 40 nezvestným v dôsledku geologických hazardov z celkového počtu 728 obetí. Pri zemetrasení s magnitúdou 6,8 pri Luding v provincii Sichuan z 5. septembra 2022 bolo geologickým hazardom pripísaných 76 úmrtí a 25 nezvestných z celkového počtu 118 obetí, teda približne 86 %.
Autori zároveň upozorňujú, že smrteľné následky sa sústreďujú najmä v geologicky zložitých horských provinciách, konkrétne v Sichuan, Yunnan, Gansu, Guangxi a Guizhou. Zaujímavé je aj to, že fatálne zosuvy alebo rútenia nemusia vyvolať iba silné zemetrasenia. Štúdia uvádza napríklad prípad z Guizhou v roku 2010, keď skalné rútenie spustené zemetrasením s magnitúdou 4,3 zabilo šesť ľudí. Spomenutý je aj dotras s magnitúdou 2,8 po zemetrasení Yanjin z roku 2006, ktorý vyvolal skalné rútenie s jednou obeťou.
Význam tejto práce je aj v tom, že podobné straty bývajú v dátach podchytené len neúplne. Po veľkom zemetrasení sa totiž pozornosť prirodzene presúva na záchranu a obnovu, nie na podrobné zhromažďovanie informácií o všetkých mechanizmoch úmrtí. Aj preto mnohé štúdie obetí zosuvov seizmicky spustené udalosti vôbec nezahŕňajú. Nová analýza tak začína vypĺňať dôležitú medzeru v poznaní, hoci sama osebe ešte nepredstavuje definitívnu odpoveď na všetky otázky.
Prečo sú horské oblasti iné
Všeobecne platí, že následky zemetrasení sa výrazne líšia podľa reliéfu a geologických pomerov.
Snímka zobrazuje: Fatalities from landslides in earthquakes.
Zdroj: https://eos.org/thelandslideblog/fatalities-from-landslides-in-earthquakes
V mestách na rovinách bývajú hlavným zdrojom strát poškodené stavby. V strmých horských regiónoch sa však k priamym účinkom otrasov pridáva nestabilita svahov. Práve preto nemusí známe pravidlo, že ľudí pri zemetrasení zabíjajú najmä padajúce budovy, v horskom prostredí platiť v jednoduchej podobe.
Čo zahŕňajú geologické hazardy
Zdroj používa širší termín „geological hazards“, nie iba zosuvy pôdy.
Snímka zobrazuje: An earthquake triggered landslide from the 2008 Wenchuan earthquake.
Zdroj: https://eos.org/thelandslideblog/fatalities-from-landslides-in-earthquakes
V praxi to znamená, že do tejto kategórie môžu patriť rôzne svahové procesy vrátane skalných rútení. Pri interpretácii výsledkov je to dôležité: štúdia nehovorí len o jednom type javu, ale o širšom súbore nebezpečných procesov, ktoré môže zemetrasenie spustiť v nestabilnom teréne.
Prečo je počítanie obetí také náročné
Po silnom zemetrasení býva terén ťažko prístupný, komunikácie poškodené a prvotnou prioritou je záchrana preživších.
Snímka zobrazuje: Over a dark blue-green square appear the words Special Report: The State of the Science 1 Year On.
Zdroj: https://eos.org/thelandslideblog/fatalities-from-landslides-in-earthquakes
V takých podmienkach môže byť presné určenie príčiny úmrtia zložité. Nie vždy je jednoduché rozlíšiť, či človek zahynul priamo pri kolapse stavby, alebo následne pri zosuve či páde skál. Aj preto autori upozorňujú na rozdielnu kvalitu údajov a nižšiu spoľahlivosť staršej časti sledovaného obdobia.
Prečo na tom záleží pre hodnotenie rizika
Ak zosuvy a rútenia tvoria pri niektorých zemetraseniach polovicu alebo aj väčšinu obetí, má to dôsledky pre plánovanie ochrany obyvateľov. Všeobecne to znamená, že hodnotenie seizmického rizika v horách nemôže zostať len pri budovách a infraštruktúre. Dôležité sú aj svahy nad obcami, cestami či únikovými trasami, pretože sekundárne procesy môžu výrazne zvýšiť celkové škody a počet obetí.
Čo ešte zostáva nejasné
Samotný text zdôrazňuje, že ide o veľmi užitočnú, ale nie definitívnu štúdiu. Otvorené zostávajú napríklad otázky o vzorcoch strát pri veľmi veľkých zemetraseniach. Ako príklad sa spomína Wenchuan, kde boli zosuvy mimoriadne intenzívne. Nová analýza preto skôr vytvára základ pre ďalší výskum, než by uzatvárala diskusiu o tom, aký veľký podiel na obetiach majú zosuvy pri najväčších otrasoch.
Zdroj: Eos
Pôvodný článok: https://eos.org/thelandslideblog/fatalities-from-landslides-in-earthquakes


