Vizuálne preferencie nemusia byť výnimočne ľudské. Podobné sklony vidno aj u vtákov, rýb či hmyzu

Ľudia zrejme nie sú jediný druh, ktorý uprednostňuje určité vizuálne vlastnosti, ako sú zakrivené tvary, usporiadaná štruktúra, biologický pohyb alebo farba. Prehľad dôkazov z výskumu primátov, vtákov, rýb a hmyzu naznačuje, že podobné vizuálne preferencie sú rozšírené naprieč živočíšnymi druhmi a nemožno ich chápať len ako prejav výlučne ľudskej estetiky.

Snímka zobrazuje: Visual preferences across species: A comparative framework.

Zdroj: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/42400958/

Autori sumarizujú poznatky, podľa ktorých sa tieto sklony často objavujú veľmi skoro, niekedy aj bez predchádzajúcej skúsenosti. Zároveň však nie sú pevne dané. Výrazne ich formuje vývin, skúsenosť, aktuálne správanie a ciele zvieraťa, vstupy z viacerých zmyslov, fyziologický stav aj ekologické prostredie.

To je dôležité aj pre pohľad na človeka. Ak podobné vizuálne preferencie nachádzame aj u iných živočíchov, nemusí ísť iba o kultúrne podmienený ľudský vkus. Skôr môže ísť o širší biologický jav, v ktorom sa spájajú zmyslové mechanizmy, pozornosť, hodnotenie podnetov a motivácia konať.

Autori tiež upozorňujú na mechanistické vysvetlenie. Preferencie zrejme vznikajú zo súhry medzi druhovo špecifickým nastavením zmyslov a vyššími nervovými systémami, ktoré sa podieľajú na pozornosti, prisudzovaní hodnoty a riadení správania. Inými slovami, nejde len o to, čo oko alebo iný zmyslový aparát zachytí, ale aj o to, ako mozog takýto podnet vyhodnotí a premení na reakciu.

V praktickom zmysle tieto preferencie pomáhajú nasmerovať správanie k vlastnostiam prostredia, ktoré sú pre organizmus dôležité. Podľa prehľadu môžu podporovať hľadanie potravy, výber miesta na kladenie vajíčok, sociálnu väzbu aj sociálne učenie. To znamená, že to, čo zviera „uprednostní“ na pohľad, nemusí byť ozdobný detail, ale súčasť systému, ktorý zvyšuje šancu na úspešné fungovanie v prostredí.

Čo znamenajú vizuálne preferencie naprieč druhmi

Všeobecne povedané, vizuálna preferencia znamená, že organizmus venuje väčšiu pozornosť niektorým tvarom, farbám alebo typom pohybu než iným. V ľudskom prostredí sa podobné sklony často spájajú s estetikou, dizajnom alebo umeleckým vnímaním. Tento prehľad však posúva tému inam: naznačuje, že základ takýchto preferencií môže byť oveľa starší a biologicky širšie rozšírený.

To neznamená, že ľudská estetická skúsenosť je totožná so správaním iných živočíchov. Skôr to znamená, že časť našich sklonov môže vyrastať z mechanizmov, ktoré majú hlbšie evolučné korene. Ľudská kultúra, vývin a skúsenosť ich potom ďalej pretvárajú.

Aké vizuálne vlastnosti zohrávajú úlohu

Zdroj spomína štyri typy vlastností: zakrivenie, vizuálnu štruktúru, biologický pohyb a farbu. Práve tieto prvky sa v rôznych súvislostiach opakovane objavujú ako podnety, na ktoré organizmy reagujú odlišne.

Zakrivené tvary môžu byť pre niektoré systémy spracovania vnemov prirodzene príťažlivejšie než ostré kontúry. Vizuálna štruktúra súvisí s tým, ako je obraz usporiadaný a aké vzory obsahuje. Biologický pohyb je dôležitý preto, že nesie informáciu o živom organizme. Farba zasa môže signalizovať potravu, partnera, hrozbu alebo vlastnosti prostredia. Tieto vysvetlenia sú všeobecným kontextom; samotný prehľad zdôrazňuje najmä to, že podobné preferencie sa objavujú v rôznych skupinách živočíchov.

Prečo sú tieto preferencie pružné a nie pevne dané

Jedným z hlavných posolstiev článku je, že vizuálne preferencie nie sú nemenným programom. Aj keď sa môžu objaviť skoro a niekedy aj bez predchádzajúcej expozície, zostávajú flexibilné. Menia sa podľa vývinovej dráhy, skúsenosti či aktuálneho stavu organizmu.

Takáto pružnosť dáva z biologického hľadiska zmysel. Živočích nepotrebuje reagovať na všetky podnety rovnako za každých okolností. Iné vlastnosti prostredia môžu byť dôležité pri hľadaní potravy, iné pri starostlivosti o potomstvo a iné pri sociálnom kontakte. Preto sa preferencie pravdepodobne priebežne ladia podľa situácie, v ktorej sa jedinec nachádza.

Čo sa deje medzi zmyslami, mozgom a správaním

Autori opisujú preferencie ako výsledok interakcie medzi zmyslovým naladením typickým pre daný druh a vyššími nervovými systémami. Tie súvisia s pozornosťou, hodnotením významu podnetov a následným konaním.

V širšom kontexte to znamená, že preferencia nie je len pasívne „páči sa mi to“. Je to proces, v ktorom organizmus najprv niečo zachytí, potom tomu venuje pozornosť, prisúdi podnetu určitú dôležitosť a napokon podľa toho upraví správanie. Práve preto môžu mať vizuálne preferencie priame dôsledky pre prežitie aj sociálne fungovanie.

Čo z toho vyplýva pre človeka a čo zostáva otvorené

Hlavný záver prehľadu spochybňuje predstavu, že ľudské vizuálne preferencie sú čisto jedinečný produkt osobitej ľudskej estetiky. Autori navrhujú, aby sme ich skôr chápali ako flexibilný výstup percepčných a motivačných systémov, ktoré sú rozšírené naprieč druhmi a ktoré u človeka ďalej pretvorila evolúcia, vývin a kultúra.

Zároveň to nie je jednoduché zmazanie rozdielov medzi človekom a ostatnými živočíchmi. Otvorené zostáva, ktoré časti týchto preferencií sú naozaj spoločné, ktoré sú druhovo špecifické a ako presne do nich vstupuje kultúra, učenie či konkrétne ekologické tlaky. Samotný článok má charakter prehľadu dôkazov, takže jeho sila je najmä v porovnaní a v novom rámci uvažovania, nie v jednom rozhodujúcom experimente.

Zdroj: PubMed Research

Pôvodný článok: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/42400958/