Rozšírená realita vo forenznej antropológii má dopĺňať terénnu výučbu

Terénna práca patrí k jadru vzdelávania vo forenzných vedách. Práve pri forenznej antropológii a forenznej archeológii sa totiž ľudské pozostatky často nachádzajú vo vonkajšom prostredí, a študenti sa preto musia učiť nielen laboratórne postupy, ale aj prácu priamo na mieste nálezu. Nová štúdia opísaná v časopise Science & Justice ukazuje, ako môže eXtended reality pomôcť tam, kde je prístup k výučbe v teréne obmedzený.

Snímka zobrazuje: eXtended reality in forensic anthropology: immersive excavation of a simulated clandestine grave for forensic science students.

Zdroj: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/42215174/

Autori K D Wisniewski a V Heaton predstavili návrh, tvorbu a nasadenie imerzívneho digitálneho vzdelávacieho zdroja pre študentov druhého ročníka v module zameranom na forenznú antropológiu a tafonómiu v rámci bakalárskeho programu forenzných vied. Cieľom bolo vytvoriť kvalitný a inkluzívny digitálny nástroj, ktorý by dopĺňal existujúce výučbové materiály a postupy v odbore.

Štúdia vychádza z praktického problému: prístup k vonkajším výučbovým priestorom môže byť výraznou prekážkou. Dôvodmi sú obmedzené zdroje, náklady, mobilita študentov aj požiadavky na zdravie a bezpečnosť. Práve v takomto kontexte môže digitálna simulácia rozšíriť možnosti výučby, najmä ak nemá nahradiť terén úplne, ale rozumne ho doplniť.

V opísanom riešení sa študenti pohybujú cez viacero virtuálnych lokalít a pracujú s forenzne relevantnými objektmi. Súčasťou skúsenosti je objavenie a následná exkavácia simulovaného tajného hrobu. Na túto časť nadväzuje laboratórna práca s analýzou pozostatkov a celý zdroj tvorí súčasť autentického hodnotenia študentov.

Autori zároveň výslovne upozorňujú, že digitálny nástroj neposkytuje rovnakú skúsenosť ako skutočná terénna práca. Podľa ich počiatočných pozorovaní však používanie digitálnych zdrojov ako doplnkového nástroja pri sprostredkovaní dodatočných informácií nespôsobovalo zhoršenie výučby. Spätná väzba od študentov bola navyše pozitívna.

To je dôležitý posun najmä pre odbory, v ktorých je praktická výučba logisticky náročná. Štúdia nehovorí o úplnom nahradení terénnych cvičení, ale o cielene navrhnutom doplnku, ktorý môže zlepšiť dostupnosť vzdelávania pre širší okruh študentov.

Prečo je terénna výučba vo forenzných vedách taká dôležitá

Vo forenznej antropológii a forenznej archeológii nejde len o identifikáciu nálezov, ale aj o pochopenie ich kontextu. Všeobecne platí, že poloha nálezu, stav prostredia a spôsob odkryvu môžu zásadne ovplyvniť interpretáciu. Preto sa terénne zručnosti považujú za základ odborného vzdelávania. Štúdia práve na tomto pozadí vysvetľuje, prečo je hľadanie doplnkových foriem výučby dôležité.

Čo v štúdii znamená eXtended reality

V tomto prípade ide o imerzívny digitálny zdroj, ktorý umožňuje študentom prechádzať virtuálnymi lokalitami a interagovať s vybranými prvkami záujmu. Zdroj podľa autorov simuluje objavenie a exkaváciu tajného hrobu. V širšom zmysle sa eXtended reality používa ako zastrešujúci pojem pre digitálne prostredia, ktoré dokážu sprostredkovať priestorový a situačný kontext lepšie než bežné statické materiály. Samotná štúdia sa sústreďuje na pedagogický návrh a využitie takéhoto nástroja vo výučbe.

Aké prekážky má riešiť digitálny doplnok

Autori uvádzajú viacero konkrétnych bariér: obmedzené zdroje, náklady, mobilitu študentov a požiadavky na zdravie a bezpečnosť. V praxi ide o faktory, ktoré môžu znižovať počet terénnych cvičení alebo sťažovať účasť časti študentov. Digitálny zdroj preto môže slúžiť ako dostupnejšia a inkluzívnejšia vrstva výučby. Neznamená to, že by odstránil všetky limity praktického tréningu, ale môže pomôcť preklenúť časť rozdielu medzi ideálnou a reálne dostupnou výučbou.

Čo naznačujú prvé výsledky a spätná väzba

Štúdia pracuje s počiatočnými pozorovaniami, takže závery treba čítať opatrne. Autori uvádzajú, že pri využití digitálnych zdrojov ako doplnkového nástroja nepozorovali zhoršenie výučby a spätná väzba študentov bola pozitívna. To je sľubný signál pre pedagogickú prax, no nejde o tvrdenie, že digitálne prostredie je rovnocennou náhradou terénu vo všetkých ohľadoch. Dôležité je práve to, že nástroj bol zasadený do širšieho vyučovacieho rámca vrátane laboratórnej analýzy.

Čo zostáva otvorené a kam sa môže výučba posunúť

Zo zverejneného opisu vyplýva, že digitálne riešenie má dopĺňať, nie nahrádzať existujúcu prax. Otvorenou otázkou zostáva, ako by sa podobné nástroje osvedčili vo väčšom rozsahu, pri rôznych typoch študentov alebo v iných častiach forenzného vzdelávania. Všeobecne sa pri takýchto technológiách sleduje, či zlepšujú prístupnosť, pripravenosť na terén a prepojenie medzi teóriou a praxou. Táto práca k debate pridáva konkrétny príklad z výučby forenznej antropológie, no zároveň ponecháva priestor na ďalšie overovanie.

Zdroj: PubMed Research

Pôvodný článok: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/42215174/