Milióny satelitov a zrkadiel vo vesmíre môžu vážne poškodiť nočnú oblohu, varuje ESO
Štúdia Európskeho južného observatória (ESO) ukazuje, že plánované megakonštelácie satelitov by mohli dramaticky zhoršiť podmienky pre astronómiu zo Zeme. Podľa výpočtov by viac ako 1,7 milióna nových satelitov, vrátane mimoriadne jasných objektov, znamenalo „devastujúce dôsledky“ pre pozorovanie nočnej oblohy.
"Beyond the limit": one million satellites and mirrors in space pose grave threat to the night sky.
Zdroj: https://www.eso.org/public/news/eso2607
Autorom práce je astronóm ESO Olivier Hainaut, ktorý skúmal, ako by sa zmenila jasnosť oblohy a koľko obrazov by satelitné stopy poškodili na veľkých teleskopoch. Závery sú prísne: aby si pozemská astronómia udržala dnešné možnosti, celkový počet satelitov na obežnej dráhe by nemal presiahnuť 100 000, a aj tie by museli byť dosť slabé na to, aby neboli voľným okom viditeľné z tmavých miest.
Význam tejto štúdie je širší než len problém „čiar“ na astronomických fotografiách. Hainautov výpočet ukazuje, že svetlo zo satelitov by nezvyšovalo len počet rušivých stôp v zábere, ale aj celkovú jasnosť nočnej oblohy. To je dôležité preto, že slabé objekty, ktoré astronómovia sledujú, sa strácajú nielen pod jednou jasnou stopou, ale aj v mierne osvetlenom pozadí celej oblohy.
Ako rýchlo rastie počet satelitov
Od roku 2019 sa počet satelitov na obežnej dráhe prudko zvýšil a dnes ich je viac než 14 000. Veľkú časť z nich tvoria satelity Starlink od SpaceX. Kým ešte pred pár rokmi išlo najmä o individuálne misie, dnes sa do popredia dostávajú rozsiahle siete, ktoré majú slúžiť na komunikáciu, dátové centrá či ďalšie služby z obežnej dráhy.
ESO upozorňuje, že problém už nie je len v počte. Nové návrhy počítajú aj s objektmi, ktoré sú jasnejšie než doterajšie satelity, a tým zvyšujú riziko pre astronomické observatóriá aj pre prirodzene tmavú oblohu.
Prečo satelity rušia astronomické pozorovania
Keď satelit preletí cez zorné pole teleskopu, v zázname vytvorí jasnú stopu a môže znehodnotiť časť záberu. Hainaut vysvetľuje, že satelity osvetlené Slnkom sú omnoho jasnejšie než vzdialené galaxie, ktoré sa astronómovia snažia zachytiť. V praxi to znamená, že aj krátky prelet môže prekryť slabý signál z pozorovaného objektu.
Simulácie pre ESO Very Large Telescope (VLT) v chilskom Paranal Observatory ukázali, že pri megakonštelácii SpaceX by sa v každom zábere po dvoch hodinách od zotmenia objavili desiatky stôp. Strata zorného poľa by v niektorých prípadoch dosiahla až 28 percent. Ak by boli satelity len o niečo jasnejšie, situácia by bola ešte horšia pre prístroje s citlivou elektronikou, ako je kamera na Vera C. Rubin Observatory.
Keď sa problém netýka len jedného záberu
Štúdia sa nepozerá iba na priamu stopu satelitu v snímke, ale aj na to, čo robí so svetlom v atmosfére. Aj satelity, ktoré nie sú viditeľné voľným okom, môžu vytvárať rozptýlené svetlo. Jasnejšie satelity zase rozptyľujú svoj odraz do všetkých smerov pri prechode atmosférou. Oboje zvyšuje celkovú jasnosť nočnej oblohy.
Pri veľmi jasných konšteláciách, ako je navrhovaný projekt Reflect Orbital, by bol tento efekt výrazný. Hainautove výpočty naznačujú, že pri plnej sieti 50 000 takýchto satelitov by bola obloha celkovo tri- až štyrikrát jasnejšia. Z miesta, kde by sa človek nachádzal v odrazenom lúči, by jeden taký satelit svietil približne štyrikrát jasnejšie než Mesiac v splne.
Čo je v hre pre astronómiu a pre nočnú oblohu
Dopad na astronómiu by nebol len estetický. Hainaut varuje, že svetelné znečistenie z týchto konštelácií by sťažilo pozorovanie vzdialených galaxií, planét podobných Zemi aj asteroidov, ktoré by mohli byť pre našu planétu nebezpečné. Pre observatóriá je to zásadný problém, pretože ich práca závisí od možnosti zachytiť veľmi slabé zdroje svetla na tmavej oblohe.
ESO preto spolu s Royal Astronomical Society a International Astronomical Union reagovalo na návrhy smerované k americkej Federal Communications Commission (FCC). Podľa ESO ide o tému, ktorú nemožno posudzovať len ako technický detail jednej firmy alebo jedného projektu, ale ako širšie rozhodnutie o tom, koľko zásahov si ešte nočná obloha môže dovoliť.
Čo zostáva otvorené a čo môže nasledovať
Autor štúdie pripúšťa, že hranica 100 000 satelitov nie je pevná hranica typu „toto je dobré a toto zlé“. Ide skôr o orientačný strop, pri ktorom by škody pre astronómiu boli porovnateľné s inými technickými stratami, napríklad s poruchami vybavenia. Zároveň platí, že ak by niektoré satelity svietili nad povolený limit, celkový počet by musel byť ešte nižší.
Rozhodnutia teraz ležia na FCC, ktorá má posúdiť žiadosti SpaceX aj Reflect Orbital. ESO medzitým zdôrazňuje, že astronomické, ekologické aj zdravotné dôsledky rastúceho počtu satelitov treba riešiť spoločne. Ako hovorí Hainaut, nízka obežná dráha je priestor s veľkou hodnotou pre moderný život aj pre prístup ľudstva k vesmíru, a preto si vyžaduje prísnejšie pravidlá než doteraz.
Zdroj: ESO News
Pôvodný článok: https://www.eso.org/public/news/eso2607


