Kameň s drážkou z podvodnej hromady pri nórskom ostrove mohol byť prvou kotvou
Pred tisíckami rokov sa pri malom ostrove Hespriniholmen na západe Nórska ťažil zelený kameň. Dnes tam pod hladinou leží hromada odpadu z tejto ťažby a v nej kameň s drážkou, ktorá vedie celý obvod. Podľa nórskych vedcov ide o predmet, ktorý mohol slúžiť ako kotva. Ak sa to potvrdí, je to jeden z najstarších dokladov o tom, ako sa ľudia dokázali vyrovnať s nehostinným morom pri love a rybolove.
Early Anchor Found Off Norwegian Coast.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/10/13/early-anchor-found-off-norwegian-coast
Archeológovia z Stavanger Maritime Museum a University Museum v Bergene našli kameň s hmotnosťou vyše 27 kilogramov na dne, v podvodnej hromade zvyškov po ťažbe. Previazali ho lanom okolo drážky a vytiahli na hladinu. „Pôsobil veľmi vyvážene,“ povedal Arild Skjæveland Vivås zo Stavanger Maritime Museum. „Som presvedčený, že slúžil ako kotva,“ dodal Leif Inge Åstveit z Univerzitného múzea v Bergene.
Ostrov je známy zeleným kameňom, z ktorého sa v praveku vyrábali kamenné sekery. Tie sa našli po celom západnom aj východnom Nórsku. Samotná lokalita je podľa odhadov stará 5 000 až 9 000 rokov. Podmienky na ostrove sú drsné a podľa výskumníkov sa tam dalo dostať len vtedy, keď fúkal slabý vietor. Ľudia tam chodili loviť ryby a morské cicavce, možno zbierať vajcia. „A potom objavili tento zdroj zeleného kameňa,“ hovorí Vivås. „To, že niekto prišiel na to, že sa dá ťažiť kameň z ostrova ďaleko v mori, je pozoruhodné. Vracali sa tam stovky generácií.“
Nález kotvy mení pohľad na to, ako dlho a ako systematicky ľudia na toto miesto chodili. Ak mal kameň skutočne funkciu kotvy, znamenalo by to, že už v období, keď sa ťažil zelený kameň, mali ľudia prostriedok, ktorým udržali loď na mieste pri ostrove. Bez kotvy by sa plavidlo pri slabom vetre a prúdoch ťažko držalo na jednom bode. Zároveň by to znamenalo, že more pri Hespriniholmen nebolo len náhodnou zastávkou, ale miestom, kam sa dalo plánovane vracať.
Historický kontext: ostrov ako zdroj suroviny
Zelený kameň bol v nórskej dobe kamennej dôležitou surovinou. Sekery z neho sa nachádzajú v archeologických nálezoch na oboch stranách krajiny, čo svedčí o tom, že materiál putoval ďaleko od miesta ťažby. Ostrov Hespriniholmen je výnimočný tým, že leží ďaleko od pevniny a vystavený drsnému počasiu. Práve preto je pozoruhodné, že sa tam ťažba vôbec rozbehla a udržala po mnoho generácií. Nález kotvy je ďalším dokladom, že išlo o premyslenú a opakovanú činnosť, nie o náhodné zastavenia.
Ako kameň s drážkou funguje a čo naznačuje
Drážka, ktorá obchádza celý kameň, má praktický význam: lanom sa dá obopnúť a upevniť tak, aby sa kameň nerozviazal ani nevykĺzol. Hmotnosť nad 27 kilogramov je dostatočná na to, aby udržala menšiu loď na mieste v pokojnejšom mori. Vivås opísal, že kameň pôsobil vyvážene, čo pri provizórnych kotvách nebýva samozrejmosťou. Presné datovanie kameňa ani jeho isté používanie však zdroj neuvádza. Archeológovia ho zatiaľ spájajú s ťažobnou činnosťou na ostrove na základe miesta nálezu a tvaru.
Praktické dôsledky pre pochopenie pravekej plavby
Ak bol kameň kotvou, mení to predstavu o tom, aké schopnosti museli mať ľudia, ktorí sa vydávali k ostrovu. Nešlo by len o zručnosť pri ťažbe kameňa, ale aj o schopnosť zastaviť sa, zakotviť a opakovane sa vracať na to isté miesto. To je dôležité pre debatu o tom, ako sa v praveku šírili suroviny a myšlienky pozdĺž nórskeho pobrežia. Kotva nie je len nástroj; je dokladom plánovania a znalosti mora. Podobné nálezy z iných oblastí, napríklad rímske kamenné kotvy z anglickej rieky Wear, ukazujú, že kameň ako kotva sa používal v rôznych obdobiach a kultúrach.
Význam pre vedu aj spoločnosť
Objav pri Hespriniholmen rozširuje archeologický obraz o tom, ako sa ľudia správali k zdrojom, ktoré boli dostupné len za cenu riskantnej plavby. Ak sa podarí preukázať funkciu kameňa, zmení to aj spôsob, akým sa dnes pozeráme na praveké osídlenie západného Nórska. Pre širšiu verejnosť je to pripomienka, že more nebolo pre pravekých ľudí len bariérou, ale aj cestou. Každý takýto nález posúva poznanie o tom, ako vyzeral každodenný život na nehostinnom pobreží, a zároveň ukazuje, že aj zdanlivo obyčajný kameň môže niesť informáciu o stovkách generácií.
Zdroj: Archaeology Magazine
Pôvodný článok: https://archaeology.org/news/2026/10/13/early-anchor-found-off-norwegian-coast


