Čínska firma mení emisie z uhoľnej elektrárne na hnojivo

Z komína uhoľnej elektrárne nemusí odchádzať len znečistenie. V Číne sa objavil projekt, ktorý zachytáva oxid uhličitý a oxid siričitý zo spalín a premieňa ich na hnojivo. Podľa firmy Jiangnan Environmental Technology (JNG) môže byť výsledný produkt lacný a účinný a v porovnaní s bežnými hnojivami má podľa firmy podporovať vyššie úrody.

O projekte informoval v pondelok China Electric Power News, noviny pod Národnou komisiou pre rozvoj a reformy, teda pod hlavným čínskym ekonomickým plánovačom. V citácii osoby zapojenej do projektu zaznelo obrazné vysvetlenie, že „spaliny vstupujú na jednom konci potrubia a hnojivo vychádza na druhom“. Podstata je pritom jednoduchá: namiesto toho, aby sa časť emisií len zachytila a uložila, firma ich chemicky spracuje na produkt, ktorý sa dá predať.

Takýto prístup je zaujímavý najmä preto, že klasické zachytávanie uhlíka býva drahé. Pri bežnom carbon capture sa oxid uhličitý oddeľuje z emisií, aby sa nedostal do atmosféry a neprispieval ku klimatickej zmene. Zachytený plyn sa potom často skvapalní a uloží pod zem. Tento postup však vyžaduje vhodné geologické podmienky a má vysoké počiatočné aj prevádzkové náklady. JNG sa podľa dostupných informácií vydala inou cestou: využíva amoniak na zachytenie oxidu siričitého a oxidu uhličitého vznikajúcich pri spaľovaní uhlia a následne ich mení na hnojivo.

Prečo je to dôležité? Ak sa emisie podarí premeniť na predajný produkt, časť nákladov na zachytávanie uhlíka sa môže vrátiť späť. V tomto prípade má hnojivo slúžiť nielen ako vedľajší produkt, ale aj ako spôsob, ako ekonomicky zmysluplnejšie naložiť so spalnými plynmi. To je podstatný rozdiel oproti riešeniam, ktoré emisie iba izolujú a ukladajú bez ďalšieho využitia.

Čo je na tomto prístupe nové

V širšom kontexte ide o typ technológie, ktorý sa snaží spojiť environmentálny cieľ s priemyselným využitím. V energetike a chemickom priemysle sa podobné snahy často označujú ako „carbon utilization“ alebo využitie zachyteného uhlíka. Zmysel je v tom, že zachytená látka sa nestane len odpadom na uloženie, ale surovinou pre ďalší produkt.

V tomto prípade je dôležité aj to, že projekt sa netýka iba oxidu uhličitého. Zachytáva sa aj oxid siričitý, ktorý vzniká pri spaľovaní uhlia a patrí medzi znečisťujúce látky. Prepojenie oboch zložiek do jedného výrobného procesu môže byť praktické, hoci presná účinnosť a rozsah technológie nie sú v dostupnom texte podrobne opísané.

Ako sa z emisií stáva hnojivo

Podľa zdroja firma používa amoniak na zachytenie plynov zo spaľovania uhlia. V chemickej praxi sa amoniak často využíva ako reaktívna látka, ktorá dokáže viazať určité zložky spalín a vytvoriť nové zlúčeniny. Všeobecne platí, že ak sa zachytené plyny premenia na stabilnejšie chemické formy, môžu sa ďalej spracovať na priemyselné produkty.

Pri hnojivách je rozhodujúce, či výsledná zmes obsahuje živiny, ktoré rastliny dokážu využiť. Zdroj tvrdí, že takto vyrobené hnojivo môže zvyšovať úrody v porovnaní s bežnými verziami, no neposkytuje podrobné údaje o pokusoch, plodinách ani podmienkach testovania. Preto je vhodné brať toto tvrdenie ako informáciu od firmy, nie ako nezávisle overený výsledok.

Prečo to zaujíma energetiku aj poľnohospodárstvo

Spojenie elektrárne a hnojiva môže na prvý pohľad pôsobiť nezvyčajne, no v priemysle sa čoraz viac hľadajú riešenia, ktoré prepájajú viacero odvetví. Energetika sa snaží znižovať emisie, zatiaľ čo poľnohospodárstvo potrebuje dostupné a účinné hnojivá. Ak sa dá odpadový prúd z jedného sektora premeniť na vstup pre druhý, vzniká potenciál pre nižšie náklady aj menšiu environmentálnu záťaž.

V praxi však podobné projekty stoja a padajú na tom, či sa dajú škálovať. To znamená, či fungujú nielen v demonštračnom režime, ale aj vo väčšom priemyselnom objeme. Pri technológiách zachytávania emisií bývajú rozhodujúce náklady na zariadenia, energiu, údržbu a následné spracovanie produktu.

Čo zostáva nejasné

Zo zverejnených informácií zatiaľ nevyplýva, aký veľký je projekt, aké množstvo emisií dokáže spracovať ani ako sa jeho výsledky porovnávajú s inými technológiami. Nie je známe ani to, do akej miery ide o overený priemyselný model a do akej miery o konkrétny pilotný postup.

Rovnako chýbajú podrobnosti o tom, ako presne sa hnojivo vyrába, aké má zloženie a či sa jeho účinnosť potvrdila nezávislým testovaním. Z dostupného zdroja je isté najmä to, že JNG tvrdí, že zachytené spaliny premieňa na predajné hnojivo, čím sa snaží znížiť náklady na zachytávanie uhlíka. To, či sa tento prístup presadí aj mimo Číny, bude závisieť od technických výsledkov, cien a regulácií.

Kam sa môže podobná technológia posunúť ďalej

V širšom vedecko-priemyselnom kontexte sú podobné projekty súčasťou snahy nájsť využitie pre emisie, ktoré by inak zostali len problémom na riešenie. Ak sa zachytávanie uhlíka spojí s výrobou užitočného produktu, môže to zmeniť ekonomiku celého procesu. To je jeden z dôvodov, prečo sa o takýchto riešeniach hovorí aj mimo samotnej energetiky.

Zároveň platí, že nie každé využitie zachyteného uhlíka je automaticky udržateľné alebo výhodné v každom prostredí. Vždy záleží na zdroji emisií, dostupnej technológii, trhu s výsledným produktom a na tom, či sa celý reťazec oplatí aj po započítaní všetkých nákladov. Práve tieto otázky budú rozhodovať o tom, či sa z čínskeho projektu stane len zaujímavý experiment, alebo model pre širšie využitie.


Zdroj: SCMP China Science

Pôvodný článok: https://www.scmp.com/news/china/science/article/3353798/china-turns-coal-power-plant-exhaust-cheap-effective-fertiliser?module=top_story&pgtype=subsection


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *