The Lancet otvára otázku aktivizmu a zdravia v čase rastúcej nerovnosti
Zdravie nie je len vecou nemocníc, liekov a individuálnych rozhodnutí. Komentár v The Lancet pripomína, že o tom, kto má šancu žiť zdravo a bezpečne, často rozhodujú aj moc, práva, nerovnosť a schopnosť spoločnosti predstaviť si iné riešenia.
Snímka zobrazuje: Ilustračný vizuál vytvorený k téme článku: The Lancet otvára otázku aktivizmu a zdravia v čase rastúcej nerovnosti.
Zdroj: https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(26)01019-6/fulltext?rss=yes
Text s názvom „Imagining otherwise for better health: a Lancet Commission on activism and health“ vychádza z politického obrazu pripisovaného Antoniovi Gramscimu, hoci podľa komentára sa mu veta často pripisuje nepresne: „Staré ešte nezomrelo a nové čaká na zrodenie; teraz je čas príšer.“ Bez ohľadu na pôvod citátu podľa autorov vystihuje súčasnú chvíľu, v ktorej sa „príšery“ objavujú v podobe extrémnej koncentrácie bohatstva, porušovania práv a násilia.
Komentár uvádza, že majetok najchudobnejšej polovice sveta je menší než majetok iba tucta jednotlivcov. Takáto koncentrácia bohatstva podľa textu týmto ľuďom dáva faktickú politickú moc formovať ekonomiky spôsobom, ktorý môže ísť na úkor práv a slobôd občanov. Autori zároveň pripomínajú, že ľudské práva a medzinárodné právo sú rutinne porušované, pričom v roku 2025 sa podľa nich päť krajín nachádzalo v aktívnych štádiách genocídy.
Jadro komentára je preto širšie než samotná zdravotnícka politika. The Lancet ním rámcuje diskusiu o aktivizme a zdraví ako otázku, ktorá sa týka spoločenských podmienok, politickej moci a schopnosti verejnosti brániť práva. Ak sú zdravie, bezpečie a dôstojnosť ľudí ovplyvňované rozhodnutiami mimo kliník, potom sa aj diskusia o lepšom zdraví nevyhnutne dotýka demokracie, nerovnosti a občianskeho konania.
Pre verejné zdravie je to dôležité preto, že zdravotné výsledky nevznikajú vo vákuu. Všeobecne platí, že prístup k bývaniu, jedlu, práci, vzdelaniu, bezpečiu a právnej ochrane môže zásadne ovplyvňovať, kto ochorie, kto dostane pomoc a kto zostane bez nej. Komentár neponúka v predloženom úryvku podrobný program riešení, ale jasne zdôrazňuje napätie medzi starým poriadkom, ktorý pretrváva, a novými možnosťami, ktoré ešte nie sú plne uskutočnené.
Zostáva pritom otvorené, ako presne má aktivizmus vstupovať do zdravotnej politiky, výskumu a praxe. Source text naznačuje potrebu „predstavovať si inak“, no neposkytuje v úryvku konkrétne mechanizmy ani hodnotenie účinnosti jednotlivých foriem aktivizmu. Práve preto je dôležité rozlišovať medzi tým, čo komentár výslovne tvrdí, a širším kontextom, ktorý pomáha pochopiť, prečo sa o týchto otázkach hovorí aj v medicínskom časopise.
Prečo sa zdravie nedá oddeliť od moci
Všeobecný kontext verejného zdravia ukazuje, že moc nie je abstraktná téma. Rozhoduje o tom, ako sa rozdeľujú zdroje, kto má prístup k službám, koho hlas sa berie vážne a čie utrpenie zostáva mimo pozornosti. Ak je bohatstvo sústredené v rukách veľmi malej skupiny, vzniká otázka, do akej miery dokážu demokratické inštitúcie a verejný záujem vyvažovať súkromný vplyv.
Komentár v The Lancet túto otázku kladie ostro: extrémna nerovnosť podľa neho nie je iba ekonomický údaj, ale aj zdroj faktickej politickej moci. Pre zdravie je to podstatné, pretože pravidlá ekonomiky sa premietajú do pracovných podmienok, sociálnej ochrany, dostupnosti starostlivosti aj do schopnosti ľudí žiť bez chronického tlaku a neistoty.
Čo v tomto kontexte znamená aktivizmus
Aktivizmus sa v zdravotnom kontexte dá všeobecne chápať ako úsilie jednotlivcov, komunít alebo organizácií meniť podmienky, ktoré poškodzujú zdravie alebo prehlbujú nerovnosti. Nemusí ísť iba o protesty. Môže zahŕňať obhajobu práv, verejnú komunikáciu, komunitnú prácu, tlak na transparentnosť alebo snahu dostať prehliadané problémy do politickej debaty.
Predložený text z The Lancet neuvádza konkrétne príklady takýchto aktivít. Jeho význam spočíva skôr v tom, že aktivizmus zasadzuje do debaty o zdraví ako legitímnu a potrebnú tému. Ak sú porušované ľudské práva a medzinárodné právo, potom ochrana zdravia nemôže byť iba technickou otázkou zdravotníckych systémov.
Nerovnosť ako zdravotné riziko
Nerovnosť sa v širšej odbornej debate často spája s rozdielmi v dĺžke života, chorobnosti, psychickej záťaži či prístupe k starostlivosti. Takéto súvislosti však závisia od konkrétneho prostredia a nemožno ich z predloženého úryvku automaticky rozvádzať do detailov. Isté je, že komentár upozorňuje na extrémny nepomer v bohatstve a spája ho s politickým vplyvom.
Pre čitateľa je dôležité, že nejde iba o morálny argument. Ak ekonomické pravidlá a politické rozhodnutia formujú životné podmienky miliónov ľudí, potom sa nerovnosť stáva aj zdravotnou otázkou. Diskusia o zdraví sa tak rozširuje od liečby následkov k príčinám, ktoré vznikajú v spoločenskom usporiadaní.
Úloha odborných časopisov a komisií v debate
The Lancet patrí medzi najviditeľnejšie medicínske časopisy a jeho komentáre často nevystupujú len ako správy o klinických zisteniach, ale aj ako príspevky k širšej debate o verejnom zdraví. Názov zdrojového textu odkazuje na Lancet Commission on activism and health, teda na rámec, ktorý spája medicínsku a spoločenskú perspektívu.
Z predloženého úryvku však nevyplývajú konkrétne závery komisie, jej odporúčania ani metodika. Preto je férové povedať iba to, že komentár otvára tému aktivizmu ako súčasti premýšľania o lepšom zdraví. Podrobnejšie hodnotenie by si vyžadovalo celý text a súvisiace materiály.
Čo zostáva neisté a čo sledovať ďalej
Neistota sa týka najmä praktickej roviny. Ak má aktivizmus prispieť k lepšiemu zdraviu, treba vedieť, ktoré formy sú účinné, v akých podmienkach fungujú a ako sa dajú hodnotiť bez toho, aby sa zjednodušili na politické heslá. Rovnako dôležité je rozlišovať medzi obhajobou práv, odbornou prácou a straníckou politikou.
Predložený komentár skôr pomenúva naliehavosť než ponúka kompletný návod. Jeho sila je v upozornení, že zdravie nemožno chrániť bez ohľadu na nerovnosť, moc a porušovanie práv. Otvorenou otázkou zostáva, ako túto perspektívu premietnuť do rozhodovania, výskumu a každodennej praxe tak, aby priniesla merateľný a spravodlivý prínos pre ľudí.
Zdroj: The Lancet Latest
Pôvodný článok: https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(26)01019-6/fulltext?rss=yes


