Sľuby bez odlesňovania v palmovom oleji narážajú na medzery, ukazujú dáta z Indonézie
Palmový olej mal byť po rokoch verejného tlaku čistejší z pohľadu odlesňovania. Nové údaje z Indonézie však naznačujú, že medzi firemnými záväzkami a realitou v teréne stále zostáva priestor, cez ktorý sa do dodávateľských reťazcov môže dostať aj produkcia spojená s čerstvo vyrúbanými lesmi.
Loopholes undermine palm oil industry’s antideforestation pledges.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/05/loopholes-undermine-palm-oil-industrys-antideforestation-pledges/
Viac ako desať rokov po tom, čo časť odvetvia prijala zásadu nevyrubovať lesy, neodvodňovať tropické rašeliniská a nevyužívať vykorisťujúce praktiky, sa podobné politiky vzťahujú na väčšinu svetového obchodu s palmovým olejom. Veľkí obchodníci, rafinérie aj spotrebiteľské značky sa zaviazali, že zo svojich reťazcov vyradia palmový olej spojený s odlesňovaním.
Odlesňovanie spojené s palmovým olejom však podľa zdroja pokračuje, najmä v Indonézii, ktorá je najväčším producentom tejto komodity na svete. Satelitná analýza iniciatívy TheTreeMap ukazuje, že v Indonézii bolo v roku 2025 kvôli palmovému oleju vyrúbaných 31 073 hektárov lesa. V roku 2024 to bolo 30 956 hektárov. Hoci ide len o mierny nárast, podľa článku to poukazuje na pretrvávajúce medzery v tom, ako odvetvie presadzuje svoje sľuby o nulovom odlesňovaní.
V niektorých prípadoch sa podľa zdroja palmový olej z novovyčistených plôch stále dostáva do dodávateľských reťazcov, ktoré firmy opisujú ako reťazce bez odlesňovania. Práve to oslabuje dôveryhodnosť záväzkov, ktoré mali znížiť environmentálne aj sociálne škody spojené s pestovaním olejnej palmy.
Politiky označované ako „No Deforestation, No Peat, No Exploitation“ (NDPE) sa snažia obmedziť tri hlavné zdroje škôd v tomto sektore: klčovanie prirodzených lesov, zakladanie plantáží na uhlíkovo bohatých rašeliniskách a vykorisťovanie pracovníkov alebo miestnych komunít. Do roku 2020 tieto záväzky pokrývali približne 83 % kapacity rafinérií palmového oleja v Indonézii a Malajzii, teda v hlavnom producentskom regióne.
Firmy v posledných rokoch zároveň vybudovali aj systémy na presadzovanie týchto sľubov. Mnohé z nich zverejňujú mechanizmy na podávanie sťažností pri podozreniach z porušenia pravidiel a monitorovacie skupiny tretích strán využívajú satelitné snímky na sledovanie straty lesa a označovanie podozrivých aktivít. Napriek tomu zdroj upozorňuje, že medzery pretrvávajú.
Článok zároveň pripomína, že rozsiahle firemné odlesňovanie v Indonézii v porovnaní so stavom v polovici minulého desaťročia kleslo. V tom období niektoré plantážne spoločnosti klčovali veľké plochy dažďového pralesa. To naznačuje, že tlak na firmy a monitoring mohli priniesť určitý efekt, no problém podľa dostupných údajov nezmizol.
Pre ochranu tropických ekosystémov je tento rozpor dôležitý. Ak veľká časť trhu formálne funguje pod pravidlami NDPE, ale časť produkcie spájanej s novým odlesňovaním sa napriek tomu dostane do obehu, otázkou nie je len existencia záväzkov, ale najmä ich vymožiteľnosť a kontrola v zložitých dodávateľských reťazcoch.
Čo presne znamenajú záväzky NDPE
NDPE je v sektore palmového oleja zaužívaná skratka pre záväzky, ktoré majú obmedziť najvážnejšie environmentálne a sociálne škody.
Snímka zobrazuje: Loopholes undermine palm oil industry’s antideforestation pledges.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/05/loopholes-undermine-palm-oil-industrys-antideforestation-pledges/
V praxi sa netýkajú iba samotného výrubu lesa, ale aj využívania rašelinísk a podmienok, v akých pracujú ľudia alebo žijú komunity v dotknutých oblastiach. Všeobecne platí, že práve spojenie ekologických a sociálnych kritérií malo z NDPE urobiť širší rámec než len jednoduchý zákaz klčovania.
Prečo je Indonézia v centre pozornosti
Zdroj výslovne uvádza Indonéziu ako najväčšieho producenta palmového oleja, a preto má vývoj v krajine veľkú váhu pre celý globálny trh.
Snímka zobrazuje: Loopholes undermine palm oil industry’s antideforestation pledges.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/05/loopholes-undermine-palm-oil-industrys-antideforestation-pledges/
Keď sa odlesňovanie spojené s touto komoditou udržiava práve tam, nejde len o miestny problém. V širšom kontexte to ovplyvňuje dôveryhodnosť firemných tvrdení, medzinárodných nákupných štandardov aj to, ako spotrebitelia a regulátori posudzujú udržateľnosť výrobkov obsahujúcich palmový olej.
Ako sa sleduje odlesňovanie z vesmíru
Satelitné sledovanie sa dnes bežne používa na mapovanie zmien krajiny vo veľkom rozsahu.
Snímka zobrazuje: Deforestation for an oil palm plantation in Sumatra. Image by Rhett A. Butler/Mongabay.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/05/loopholes-undermine-palm-oil-industrys-antideforestation-pledges/
V tomto prípade zdroj odkazuje na analýzu iniciatívy TheTreeMap, ktorá zachytáva plochy lesa vyčistené pre palmový olej. Takéto nástroje vo všeobecnosti umožňujú rýchlejšie odhaliť podozrivé zmeny než tradičné kontroly v teréne, no samy osebe ešte nezaručujú automatické vynútenie pravidiel. Kľúčové je, ako firmy a odberatelia na zistenia reagujú.
Prečo môžu mať dodávateľské reťazce slabé miesta
Dodávateľské reťazce palmového oleja bývajú zložité a môžu prepájať producentov, spracovateľov, obchodníkov aj značky predávajúce finálne výrobky.
Snímka zobrazuje: Palm oil plantations in West Kalimantan, Indonesia. Image by Nanang Sujana/CIFOR via Flickr (CC BY-NC-ND 2.0).
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/05/loopholes-undermine-palm-oil-industrys-antideforestation-pledges/
Už samotný zdroj upozorňuje, že palmový olej z novovyčistených plôch sa niekedy stále dostane do reťazcov označovaných ako bez odlesňovania. Všeobecne to ukazuje, že problém nemusí byť iba v existencii pravidiel, ale aj v dohľade nad ich plnením, trasovateľnosti suroviny a v tom, ako rýchlo sa riešia nahlásené porušenia.
Čo zostáva neisté a čo bude dôležité ďalej
Zo zverejneného textu nevyplýva, že by súčasné záväzky boli bez účinku; naopak, článok pripomína pokles rozsiahleho firemného odlesňovania oproti polovici minulého desaťročia.
Snímka zobrazuje: Clearing forest for oil palm plantations on Indonesia’s Bangka island. Image by Taman Renyah via Wikicommons (CC BY-SA 3.0).
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/05/loopholes-undermine-palm-oil-industrys-antideforestation-pledges/
Zároveň však nie je zrejmé, ako rýchlo sa podarí uzavrieť medzery, na ktoré upozorňujú satelitné dáta. Do budúcnosti preto bude rozhodujúce, či sa monitoring, sťažnostné mechanizmy a obchodné pravidlá premietnu do dôslednejšej praxe, nielen do firemných vyhlásení.
Zdroj: Mongabay Conservation News
Pôvodný článok: https://news.mongabay.com/2026/05/loopholes-undermine-palm-oil-industrys-antideforestation-pledges/


