Obnova ozónovej vrstvy sa môže oneskoriť pre dieru v Montrealskom protokole

Obnova ozónovej vrstvy Zeme môže trvať dlhšie, než sa ešte nedávno predpokladalo. Nová štúdia naznačuje, že časť chemikálií, ktoré Montrealský protokol pôvodne neriešil, by mohla oddialiť návrat ozónu na pôvodné úrovne asi o 7 rokov. Nejde o zlyhanie dohody ako takej, skôr o pripomenutie, že aj úspešné globálne obmedzenia majú medzery, ktoré sa časom môžu znovu ukázať ako dôležité.

Repairing the Ozone Layer May Take Longer Than Expected.

Zdroj: https://eos.org/articles/repairing-the-ozone-layer-may-take-longer-than-expected

Výskum, o ktorom informuje Eos a ktorý vyšiel v Nature Communications, sa zameral na tzv. feedstockové chemikálie — látky používané pri výrobe iných chemikálií. Práve ich používanie sa podľa štúdie po podpise dohody z roku 1987 neznížilo, ale naopak vzrástlo. Podľa odhadov tímu sa emisie týchto ozón narúšajúcich látok od roku 2000 do roku 2024 zvýšili o 163 % a dnes približne 3,6 % z nich uniká do atmosféry.

Montrealský protokol bol pritom jedným z najúspešnejších environmentálnych dohôd v modernej histórii. Zakázal výrobu a spotrebu takmer 100 dlhšie žijúcich plynov poškodzujúcich ozónovú vrstvu, vrátane CFC a HCFC, ktoré sa kedysi bežne používali ako chladivá v chladničkách a klimatizáciách. Ako vysvetlil Luke Western z Massachusetts Institute of Technology, práve tieto použitia boli hlavným problémom, na ktorý sa dohoda sústredila. Menej viditeľné chemikálie využívané pri výrobe iných látok zostali mimo hlavného záberu, pretože ich vplyv bol v tom čase malý.

Čo presne štúdia sledovala

Autori novej práce vychádzali z dát AGAGE a NOAA o približne 50 chemikáliách za obdobie od roku 1978 do 2023. Z týchto údajov modelovali výrobu a spotrebu feedstockových látok v dvoch časových horizontoch: v rokoch 2025 až 2034 a potom v scenároch do roku 2100. Základná otázka bola jednoduchá, ale dôležitá: čo sa stane s ozónovou vrstvou, ak sa tieto látky budú ďalej používať v súčasnom tempe?

Snímka zobrazuje: Repairing the Ozone Layer May Take Longer Than Expected.

Zdroj: https://eos.org/articles/repairing-the-ozone-layer-may-take-longer-than-expected

Podľa modelov by sa emisie v dlhšom horizonte mohli skôr stabilizovať, no problémom sú najmä najbližšie desaťročia. Ak by sa trend nezmenil, úplná obnova ozónovej vrstvy by sa mohla posunúť o 6 až 11 rokov. Momentálne sa návrat k úrovniam z roku 1980 očakáva približne do roku 2040 vo väčšine sveta, do roku 2045 nad Arktídou a do roku 2066 nad Antarktídou podľa World Meteorological Organization.

Prečo sa po rokoch vracia starý problém

Feedstockové chemikálie mali pri prijímaní Montrealského protokolu len malý podiel na celkových emisiách. Vedci preto predpokladali, že ich používanie postupne samo od seba ustúpi. To sa však nestalo. Naopak, časť týchto látok sa dnes využíva aj pri výrobe náhrad za CFC a HCFC, teda za chemikálie, ktoré mali po dohode zmiznúť z používania.

Snímka zobrazuje: According to the World Meteorological Organization, the ozone hole over Antarctica is expected to close by 2066. Credit: NASA/GSFC/Jeff.

Zdroj: https://eos.org/articles/repairing-the-ozone-layer-may-take-longer-than-expected

Luke Western to opísal ako dôsledok úspechu samotného protokolu: kedysi boli tieto zdroje „prekryté“ väčším problémom, dnes sú však citeľnejšie. Je to pripomienka, že environmentálne dohody môžu odstrániť hlavnú hrozbu, no zároveň vytvoriť priestor pre menej nápadné, dlhšie prehliadané zdroje emisií.

Ako tieto látky poškodzujú ozón

Všeobecne platí, že ozónová vrstva chráni Zem pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Keď sa do stratosféry dostanú zlúčeniny obsahujúce chlór, môžu sa tam pod vplyvom UV žiarenia rozkladať a uvoľňovať chlór, ktorý potom v reťazovej reakcii rozkladá molekuly ozónu. Tento princíp je známy aj pri CFC.

Snímka zobrazuje: Over a dark blue-green square appear the words Special Report: The State of the Science 1 Year On.

Zdroj: https://eos.org/articles/repairing-the-ozone-layer-may-take-longer-than-expected

Marco Aurélio Franco z University of São Paulo, ktorý sa na štúdii nepodieľal, upozornil, že niektoré z týchto látok sú zároveň skleníkové plyny. Carbon tetrachloride sa podľa neho správa rozdielne podľa toho, v akej vrstve atmosféry sa nachádza: v troposfére môže zachytávať teplo, no ak sa dostane do stratosféry, poškodzuje ozónovú vrstvu. Ide o dôležitý príklad toho, prečo nemožno hodnotiť jednu chemikáliu len podľa jedného účinku.

Prečo na tom záleží aj pre klimatické a atmosférické modely

Štúdia je dôležitá nielen pre samotnú ozónovú vrstvu, ale aj pre presnosť atmosférických modelov. Franco zdôraznil, že ide o jednu z otvorených otázok pri odhade obnovy ozónu a pri modelovaní atmosférickej chémie a fyziky. Ak sa tieto emisie nebudú započítavať správne, odhady budúcnosti môžu byť príliš optimistické.

V širšom kontexte je to dôležité aj preto, že ozónová vrstva sa neobnovuje izolovane od ostatných procesov v atmosfére. Vývoj priemyselných chemikálií, ich používanie a úniky do ovzdušia môžu súčasne ovplyvňovať ozón aj klímu. To zvyšuje nároky na monitorovanie, reporting a aktualizáciu pravidiel, ktoré pôvodne vznikli v úplne inom technologickom prostredí.

Čo zostáva neisté a čo môže prísť ďalej

Autori aj nezávislý komentár naznačujú, že ide najmä o „posledný kilometer“ ochrany ozónu. Nie je pritom jasné, ako rýchlo sa výroba niektorých látok bude meniť v praxi a do akej miery sa podarí obmedziť úniky do atmosféry. Štúdia preto skôr upozorňuje na riziko než uzatvára celý príbeh obnovy ozónovej vrstvy.

Franco navrhol, aby sa tieto odhady mohli pripojiť k Montrealskému protokolu, začleniť do emisných výkazov a zapracovať do atmosférických modelov. V tomto zmysle nejde o spochybnenie dohody, ale o snahu doplniť ju o látky, ktoré kedysi stáli bokom. Ak má byť obnova ozónovej vrstvy naozaj kompletná, bude potrebné sledovať aj tie chemikálie, ktoré boli dlho považované za vedľajšie.

Zdroj: Eos

Pôvodný článok: https://eos.org/articles/repairing-the-ozone-layer-may-take-longer-than-expected