V Luxore objavili 2 000 rokov starú stélu, na ktorej je rímsky cisár Tiberius zobrazený ako faraón

V areáli chrámového komplexu Karnak v Luxore archeológovia objavili kamennú stélu starú približne 2 000 rokov. Zobrazuje rímskeho cisára Tiberia v podobe faraóna, čo je ďalší príklad toho, ako sa rímski vládcovia v Egypte prispôsobovali miestnej náboženskej tradícii.

Ancient Egyptian stone monument depicting a Roman emperor as a pharaoh discovered in Luxor.

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/ancient-egyptians/ancient-egyptian-stone-monument-depicting-a-roman-emperor-as-a-pharaoh-discovered-in-luxor

Nález sa podaril počas reštaurátorských prác pri severnej bráne komplexu v Luxore, teda v starovekých Tébach. Podľa vyhlásenia egyptského ministerstva cestovného ruchu a pamiatok ide o malý obdĺžnikový pieskovcový monument s rozmermi približne 60 × 40 centimetrov, ktorý pochádza z obdobia vlády Tiberia, teda z rokov 14 až 37 nášho letopočtu.

Pre archeológov je dôležitý najmä spôsob, akým je cisár zobrazený. V egyptskom náboženskom prostredí mal panovník plniť úlohu ochrancu a udržiavateľa ma’at, princípu kozmického poriadku. Egyptológ Abdelghaffar Wagdy, generálny riaditeľ pamiatok v Luxore a spoluvedúci egyptsko-francúzskeho archeologického centra, ktoré misiu vedie, uviedol, že vládca musel byť zobrazovaný pri tradičných rituáloch vo forme, ktorú by bohovia rozpoznali – teda ako faraón.

Na stéle stojí Tiberius pred trojicou božstiev Amun, Mut a Khonsu, ktoré sa uctievali v Luxore. Podľa Wagdyho je práve ich prítomnosť vedľa rímskeho cisára podstatná: panovník tu obetuje ma’at a tým symbolicky napĺňa svoju povinnosť voči miestnemu božskému poriadku. Trojica zároveň predstavuje božskú rodinu, čo podľa neho odráža aj samotnú štruktúru kráľovskej moci a posilňuje legitimitu vládcu.

Takéto zobrazenie nebolo v náboženskom prostredí výnimočné. Egypťania zobrazovali rímskych cisárov v tradičnej faraónskej podobe, zatiaľ čo na minciach a v oficiálnych rímskych sochách si panovníci zachovávali rímsky vzhľad. V praxi to ukazuje, že jedna a tá istá moc mohla byť v rôznych prostrediach prezentovaná odlišne podľa toho, komu mala byť určená.

Objav zároveň pripomína širší historický rámec. Egypt sa stal rímskou provinciou po porážke Kleopatry VII. a Marka Antonia pri Actiu v roku 31 pred n. l. Tiberius, Augustusov nástupca, v Egypte nikdy nebol osobne; svoju autoritu tam uplatňoval prostredníctvom vyslancov. Podľa Wagdyho sa jeho meno na egyptských pamiatkach objavovalo aj preto, aby sa zachovali náboženské inštitúcie regiónu.

Prečo bola faraónska podoba pre Rimanov dôležitá

V starovekom Egypte nešlo len o portrét v dnešnom zmysle slova. Zobrazenie panovníka malo náboženskú funkciu a malo ukazovať, že vládca je schopný konať v súlade s miestnym poriadkom sveta. Pre rímskeho cisára to znamenalo vstúpiť do egyptského symbolického jazyka a prijať rolu, ktorú od neho očakávali miestne chrámy.

Photos from an archaeological dig, showing a brown stone tablet with hieroglyphics written on it, a group of people standing around the tablet, and a shot of the ruins of an ancient city

Snímka zobrazuje: An ancient Egyptian stela that depicts the Roman emperor Tiberius (right) next to the Egyptian deities Amun, Mut and Khonsu. (Image credit: Courtesy.

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/ancient-egyptians/ancient-egyptian-stone-monument-depicting-a-roman-emperor-as-a-pharaoh-discovered-in-luxor

Takýto prístup pomáhal prepájať rímsku politickú moc s egyptskou náboženskou tradíciou. V širšom historickom kontexte išlo o bežný spôsob, ako impériá spravovali rôznorodé provincie: miestne elity a náboženské inštitúcie dostávali priestor, pokiaľ sa zachovala lojalita voči centrálnej moci.

Čo je stéla a ako sa používala

Stéla je kamenná doska alebo menší monument, ktorý mohol niesť obraz, nápis alebo oboje. V starovekom Egypte sa používala na pripomínanie udalostí, darov, obnovy stavieb či náboženských aktov. V tomto prípade stéla obsahuje aj päť riadkov hieroglyfov, ktoré opisujú renováciu múru chrámu boha Amun-Ra.

Photos from an archaeological dig, showing a brown stone tablet with hieroglyphics written on it, a group of people standing around the tablet, and a shot of the ruins of an ancient city

Snímka zobrazuje: The site at the Karnak temple complex in Luxor, where archaeologists found the 2,000-year-old monument.

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/ancient-egyptians/ancient-egyptian-stone-monument-depicting-a-roman-emperor-as-a-pharaoh-discovered-in-luxor

Podľa Wagdyho je veľmi pravdepodobné, že pôvodne slúžila ako pevne osadený architektonický prvok v vonkajšej časti ohradzovacieho múru. Inými slovami, nebola len voľne stojacou pamiatkou, ale súčasťou samotnej stavby, ktorá mala pripomínať obnovu konkrétneho úseku brány.

Čo nález prezrádza o Karnaku a Luxore

Karnak patrí medzi najvýznamnejšie chrámové komplexy starovekého Egypta a budoval sa približne od pred 4 000 rokov až do rímskeho obdobia. To znamená, že na jednom mieste sa tu vrstvia stopy mnohých období a panovníkov, čo z neho robí mimoriadne cenný zdroj pre archeológov aj historikov náboženstva.

Photos from an archaeological dig, showing a brown stone tablet with hieroglyphics written on it, a group of people standing around the tablet, and a shot of the ruins of an ancient city

Snímka zobrazuje: Researchers showcase the 2,000-year-old stela at Luxor (ancient Thebes).

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/ancient-egyptians/ancient-egyptian-stone-monument-depicting-a-roman-emperor-as-a-pharaoh-discovered-in-luxor

Luxor, staroveké Téby, bol centrom kultu boha Amuna a jeho božskej rodiny. Práve preto má objav stély s Tiberiom v tomto prostredí osobitnú váhu: nejde len o rímsky artefakt, ale o dôkaz toho, ako sa rímska vláda zapisovala do egyptského chrámového sveta.

Prečo odborníci venujú pozornosť aj detailom nápisu

V archeológii často nerozhoduje iba samotný obraz, ale aj miesto nálezu, nápis a kontext uloženia. Päť riadkov hieroglyfov na stéle môže pomôcť potvrdiť, kedy a prečo bola vyhotovená, a tiež ako sa používala v rámci chrámového areálu. Aj drobný nápis tak môže doplniť širší obraz o správe chrámov a o tom, ako sa v Egypte zachovávala kontinuita náboženských inštitúcií pod rímskou nadvládou.

V tomto type výskumu je dôležité aj to, že pamiatky sa často objavujú počas reštaurátorských prác, nie pri klasickom výkope. To znamená, že nové poznatky prichádzajú aj vtedy, keď sa odborníci vracajú k už známym lokalitám a skúmajú ich znovu s presnejšími metódami.

Čo zostáva otvorené a kam môže nález smerovať ďalej

Zdroj neuvádza všetky podrobnosti o tom, ako presne bola stéla pôvodne osadená ani aký presný význam mala v rámci celej brány. Práve preto zostáva časť interpretácie opatrná: odborníci môžu hovoriť o pravdepodobnej funkcii, no nie o úplne uzavretom príbehu.

Isté však je, že stéla sa po dvoch tisícročiach dostane do múzea. Tým sa z nálezového kontextu presunie do verejnej zbierky, kde bude možné skúmať ju podrobnejšie a zároveň ju sprístupniť návštevníkom. Pre egyptológiu je to ďalší dielik skladačky, ktorý ukazuje, ako sa rímski cisári v Egypte prezentovali nie ako cudzie postavy, ale ako legitímni vládcovia zapojení do miestneho náboženského poriadku.


Zdroj: Live Science Archaeology

Pôvodný článok: https://www.livescience.com/archaeology/ancient-egyptians/ancient-egyptian-stone-monument-depicting-a-roman-emperor-as-a-pharaoh-discovered-in-luxor


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *