Európa v roku 2025 odstránila rekordný počet riečnych bariér, aby obnovila toky a pomohla druhom
Európa v roku 2025 odstránila z riek 603 zastaraných bariér vrátane priehrad, haťí a priepustov, čo podľa správy 2025 Dam Removal Europe znovu prepojilo viac než 3 740 kilometrov vodných tokov. Ide o nový európsky rekord za jediný rok. Cieľ je jednoduchý: vrátiť riekam prirodzenejší tok a uľahčiť pohyb rýb aj ďalších druhov, ktoré fragmentované riečne systémy dlhodobo obmedzujú.
Europe removes record number of dams in 2025 to restore rivers, help species.
Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/06/europe-removes-record-number-of-dams-in-2025-to-restore-rivers-help-species/
Medzi príkladmi z roku 2025 je aj odstránenie masívnej vojenskej betónovej prekážky na rieke Pčinja v meste Kumanovo v Severnom Macedónsku. Železobetónová konštrukcia dlhá 53 metrov a široká 30 metrov, vystužená aj zachránenou železničnou oceľou, blokovala rieku viac než 70 rokov. Bránila voľnému prúdeniu vody a migrácii rýb najmenej 70 kilometrov proti prúdu a miestna komunita Shuplji Kamen ju považovala aj za bezpečnostné riziko. Na konci roka 2025 ju po úsilí environmentálnej organizácie Eko-svest zbúrali. V Severnom Macedónsku išlo o prvé veľké odstránenie tohto typu.
Správa zároveň upozorňuje, že nejde o ojedinelý zásah. Wetlands International Europe uvádza, že európske rieky dnes rozdeľuje približne 1,2 milióna bariér a viac než 150-tisíc z nich sa považuje za zastarané. Podľa Chrisa Bakera z Wetlands International Europe patrí odstraňovanie takýchto prekážok k najväčším ekologickým „easy wins“ súčasnosti, pretože staré bariéry už neprinášajú úžitok, no naďalej zhoršujú stav riek.
Praktický význam je zrozumiteľný aj bez odbornej terminológie. Ak rieka nie je prerušovaná nefunkčnými stavbami, voda, sedimenty aj živočíchy sa môžu pohybovať prirodzenejšie. To môže pomôcť druhom viazaným na riečne koridory a zároveň zlepšiť fungovanie samotného toku. Zdroj však nehovorí o konkrétnych výsledkoch pri jednotlivých druhoch na každej lokalite, ale o širšom efekte opätovného prepájania riek naprieč kontinentom.
Od roku 2020 odstránili v Európe takmer 2 300 priehrad, najmä vo Švédsku, Fínsku a Španielsku. Rok 2025 priniesol aj prvé takéto zásahy na Islande a v Severnom Macedónsku. Island odstránil starú hydroelektrickú priehradu, ktorá sa už nepoužívala. Aj to naznačuje, že trend sa rozširuje do ďalších krajín, nielen do štátov, ktoré sa odstraňovaniu bariér venujú dlhšie.
Prečo riečne bariéry menia celé ekosystémy
Vo všeobecnosti platí, že aj menšia prekážka môže mať na rieku väčší vplyv, než sa na prvý pohľad zdá.
Snímka zobrazuje: Europe removes record number of dams in 2025 to restore rivers, help species.
Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/06/europe-removes-record-number-of-dams-in-2025-to-restore-rivers-help-species/
Narušuje pozdĺžne prepojenie toku, mení rýchlosť vody, brzdí presun sedimentov a komplikuje migráciu rýb. Ak sa takéto prekážky hromadia, rieka sa správa skôr ako séria oddelených úsekov než ako jeden fungujúci systém.
Práve preto sa v ochrane prírody čoraz viac zdôrazňuje, že obnova spojitosti riek môže priniesť rýchly úžitok. Neznamená to, že každú bariéru treba automaticky odstrániť. V prípade objektov, ktoré sú zastarané a už neslúžia pôvodnému účelu, však býva ich odstránenie jednou z najpriamejších ciest k zlepšeniu stavu toku.
Čo ukazuje príklad z rieky Pčinja
Prípad z Kumanova dobre ilustruje, prečo sa takéto zásahy riešia aj na miestnej úrovni.
Snímka zobrazuje: Europe removes record number of dams in 2025 to restore rivers, help species.
Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/06/europe-removes-record-number-of-dams-in-2025-to-restore-rivers-help-species/
Betónová vojnová stavba nebola len historickým pozostatkom, ale aj prekážkou, ktorá desaťročia ovplyvňovala rieku. Zdroj pritom výslovne uvádza dva dôsledky: obmedzenie voľného prúdenia vody a blokovanie rýb najmenej 70 kilometrov proti prúdu.
Dôležitý je aj rozmer bezpečnosti. Miestna komunita Shuplji Kamen bariéru považovala za rizikovú. Odstránenie tak v tomto prípade neznamenalo len ekologický zásah, ale aj riešenie praktického problému v konkrétnom území.
Prečo odborníci hovoria o ekologicky jednoduchom zisku
Vyjadrenie Wetlands International Europe, že ide o jeden z najväčších ekologických „easy wins“, treba chápať v kontexte zastaraných stavieb.
Snímka zobrazuje: Europe removes record number of dams in 2025 to restore rivers, help species.
Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/06/europe-removes-record-number-of-dams-in-2025-to-restore-rivers-help-species/
Ak bariéra už neprináša energetický, dopravný ani vodohospodársky úžitok, no ďalej poškodzuje rieku, jej odstránenie môže mať pomerne jasný prínos bez potreby zložitého technického kompromisu.
V širšom zmysle je to dôležité aj preto, že obnova riek býva náročná a drahá. Keď sa podarí odstrániť objekty, ktoré už stratili funkciu, efekt na prepojenosť toku môže prísť rýchlejšie než pri dlhých a komplikovaných revitalizačných projektoch. Zdroj však neporovnáva jednotlivé metódy obnovy a nehodnotí, kde je tento prístup najúčinnejší.
Ktoré krajiny odstraňujú bariéry najčastejšie
Od roku 2020 sa podľa správy odstránilo v Európe takmer 2 300 priehrad, pričom najviac ich bolo vo Švédsku, Fínsku a Španielsku.
Snímka zobrazuje: cover image.
Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/06/europe-removes-record-number-of-dams-in-2025-to-restore-rivers-help-species/
To naznačuje, že časť európskych krajín má už s týmto prístupom rozsiahlejšie skúsenosti a vytvorené postupy, ako vyhodnocovať, ktoré prekážky sú naozaj nefunkčné alebo nadbytočné.
Rok 2025 je zaujímavý aj tým, že prvé odstránenia zaznamenali Island a Severné Macedónsko. V prípade Islandu išlo o starú hydroelektrickú priehradu, ktorá sa už nepoužívala. Takéto rozšírenie do nových krajín môže byť signálom, že odstraňovanie zastaraných bariér sa v Európe postupne stáva bežnejšou súčasťou starostlivosti o rieky.
Čo zostáva otvorené a čo bude nasledovať
Aj rekordný rok ukazuje skôr rozsah úlohy než jej koniec.
Snímka zobrazuje: A whale shark (Rhincodon typus). Image courtesy of Iris Ziegler.
Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/06/europe-removes-record-number-of-dams-in-2025-to-restore-rivers-help-species/
Ak v Európe existuje približne 1,2 milióna bariér a viac než 150-tisíc z nich sa považuje za zastarané, stovky odstránených objektov predstavujú významný, ale stále len čiastkový posun. Budúce tempo preto bude závisieť od toho, koľko ďalších nevyužívaných prekážok sa podarí identifikovať a bezpečne odstrániť.
Zároveň platí, že nie každá bariéra je rovnaká a nie každé riešenie sa hodí všade. Pri podobných zásahoch treba zohľadniť miestne podmienky, stav toku aj to, či stavba ešte plní nejakú funkciu. Správa 2025 Dam Removal Europe však jasne ukazuje, že tam, kde ide o zastarané objekty bez prínosu, môže ich odstránenie rýchlo obnoviť spojitosť riek vo veľkom meradle.
Zdroj: Mongabay Conservation News
Pôvodný článok: https://news.mongabay.com/short-article/2026/06/europe-removes-record-number-of-dams-in-2025-to-restore-rivers-help-species/


