Označené ako: environmentálna DNA
Vedci v časopise Molecular Ecology opisujú, ako sekvenovanie genómov, epigenetika či environmentálna DNA rozširujú možnosti výskumu morských cicavcov. Zdôrazňujú však, že účinná ochrana si vyžaduje aj spoluprácu s domorodými spoločenstvami a ich ekologickými znalosťami.
Prehľadová práca ukazuje, ako možno pomocou hybridisation capture cielene obohatiť starovekú environmentálnu DNA zo sedimentov a pôdy. Cieľom je získať viac dát o vybraných organizmoch bez potreby drahého hlbokého sekvenovania celej zmesi DNA.
Ochrana vtákopyska stojí na presnejšom poznaní toho, kde ešte žije a kde sa riziká v riekach zvyšujú. Bez kvalitných dát sa totiž ťažko rozhoduje, kedy pomôcť na mieste a kedy zvoliť iný zásah.
Štúdia zo Signy Island v maritime Antarctica ukazuje, že snehové polia, ľadová čiapka a ľadovce hostia rozmanité spoločenstvá rias. Niektoré genetické línie môžu byť pre ostrov jedinečné.
